Brinora

Stromček je ozdobený, darčeky zabalené, koláče napečené (no nie celkom, ešte by to chcelo vianočnú vianočku) a celá tá nádherná atmosféra môže začať. A čo by to bolo za čaro Vianoc bez stretávania sa s rodinou, priateľmi a tými najbližšími? Presne takéto stretnutie s názvom BLOGMAS sa konalo 22.12.2018 v Košiciach s mojimi blogerskými kolegyňami. 

S mojou blogerskou rodinou.

 Čas, ktorý žerie náš čas.

Táto veta sa mi veľmi páči a je dôležité sa nad ňou poriadne zamyslieť. Sme ľudia, ktorý chcú stihnúť všetko a naraz. Neustály stres na nás číha z každej strany a pri akejkoľvek činnosti pobehujeme hore-dolu a sťažujeme sa, ako nič nestíhame a koľko by sme toho urobili, keby sme nerobili to alebo ono. Možno to tak nemá každý, ale ja to tak mám jednoznačne. Ak by ste sa na túto tému opýtali hocikoho v mojom okolí, jednoznačne vám potvrdí, že som chodiaci zmetkár, ktorý nemá čas a na všetko sa sťažuje. 

Skúsila som rôzne metódy ako to v živote obmedziť a ako žiť život bez toľkého stresu. (dá sa to vôbec?) Ale po všetkých skúšaniach som skončila znova pri tom istom. 

Ak by sa medzi vami našla akákoľvek rada, čo s tým, bola by som vám nesmierne vďačná. Pretože ak to takto pôjde ďalej, nedopadnem najlepšie...

Veľa ľudí sa ma pýta, či som prešla na vegánsku stravu. Aj keď mi to možno znie lákavo, moja odpoveď znie nie. Rada skúšam vegánske recepty, ale som zástancom toho, že všetkého veľa škodí a určité živiny, ktoré sa v živočíšnej strave nachádzajú, sa nedajú len tak nahradiť. (tabletové a výživové náhrady nepreferujem, keďže je to samá chémia a ako zdraviu prospešné sa to niekedy len tvári) Samozrejme neviem čo ma v budúcnosti čaká. Možno sa zo mňa stane vegetarián alebo dokonca aj vegán. Nič z toho neodsudzujem, pretože vegetariánska či vegánska strava je skvelá. A keďže rada skúšam nové, takéto niečo s radosťou privítam.

Prečo sa niekedy bojíme ukázať našu pravú tvár? To kým naozaj sme? Bez ohľadu na názory okolia, ktoré si myslí, že vie všetko najlepšie? 

Doteraz som v sebe pociťovala strach. Nachádzal sa niekde hlboko v mojom vnútri. Sama poriadne neviem opísať ten čudesný pocit. Je to akoby vám niečo, čo je ukryté vo vás, bránilo vykonávať určité činnosti a robiť to, čo chcete. V mojom prípade sa to týka snáď všetkého. Stres a strach z toho, čo bude ďalej alebo z názoru okolitého sveta.

STAČÍ! UŽ BOLO DOSŤ SKRÝVANIA SEBA SAMEJ PRED SEBOU!

Outfit, ktorý v dnešnom príspevku môžete vidieť, by som si pred 2 mesiacmi nikdy neobliekla. Prečo? Bránil mi v tom strach z názoru od ľudí, ktorí ma absolútne nemusia zaujímať! A teraz sa cítim skvelo. Som hrdá na seba za to, že som sa konečne naučila mať niektoré veci jednoducho v paži.

Ešte som nezažila podobné novembrové počasie ako je teraz. Slniečko nám nádherne svieti a teploty sú presne podľa môjho gusta. Snažím sa to využívať plnými dúškami a fotím stále, keď mám čas a aj vhodné podmienky.

Určite ste si všimli, že som začala viac fotiť v meste. Moja hanblivosť sa postupne rozplýva a to vďaka článku od šikovnej (taktiež) prešovčanky Vladies, ktorá mi dodala odvahu a k tomuto všetkému ma pekne inšpirovala. Sama vo svojom článku spomínala svoje pocity a príhody z fotení, ktoré stále absolvuje. Hlúpe komentáre či posmešky od okoloidúcich... Zažívala som presne to isté, a presne to ma na istý čas (rok a pol?) prinútilo vyhýbať sa foteniu v meste. Po prečítaní už spomínaného článku som sa konečne odhodlala spraviť krok vpred a nezaoberať sa niekým iným.

A presne to v životoch potrebujeme! ROBIŤ TO, ČO CHCEME MY!

Počúvame o nich z každej strany. Niektorí ich milujú, iní zase nenávidia. Proteinové tyčinky sa v poslednej dobe stali veľkým hitom nie len pre športovcov. Ja osobne sa radím medzi tieto dve skupiny ľudí. Proteinvé tyčinky milujem, no priemyselné spracovanie ma niekedy veľmi prekvapuje. Čítali ste si niekedy okrem výživových hodnôt na obale aj z čoho sú tieto tyčinky vyrobené? Kedysi som to ignorovala a bola zaujatá len koľko gramov bielkovín daná tyčinka obsahuje. 

A práve to ma ešte viac utvrdilo v tom, že nie je nič lepšie než samotná domáca výroba, kedy sama viem čo som do danej tyčinky pridala.

Baretky teraz vidím všade okolo seba a podľahla som im aj ja. Keď sa tu prvýkrát objavili, bola som voči nim dosť skeptická. Nevedela som im prísť na chuť. Možno to bolo aj tým, že celé moje detstvo som bola nútená nosiť baretky, ktoré sa mi vôbec nepáčili. Ako detská rebelka som si ich neustále dávala dole a mamke vravela že nechcem vyzerať ako ujo z tej reklamy na paštétu. Teraz sa to však zmenilo. Niekedy sa aj cítim ako ten ujo (bolo mi to aj povedané) ale ich nosenie si veľmi užívam! 

Aký máte názor na baretky Vy?

V mojich Secondhand bests som Vám ukázala naozaj len niektoré kúsky, ktoré môj sekáčový šatník skrýva. Je toho ešte mnoho a práve tieto veci som si chcela nechať špeciálne na jednotlivé články. Pozrime sa teda na tento look.

Okrem topánok, všetko čo na mne vidíte pochádza z druhej ruky. Prekáža mi to? Nie. Som skôr za niečo také rada. V komentároch z predchádzajúceho článku som sa dočítala, že nie vždy nájdete v sekáči to, čo by ste chceli a preto tam radšej ani nenakupujete. Ani ja niekedy nenájdem to pravé orechové a odchádzam sklamaná s prázdnymi rukami. Na sekáč si musíte nájsť čas. Musíte sa prehrabávať a hľadať, ak chcete nájsť niečo zaujímavé. Stojí to síce čas, ale poznanie, že ste urobili niečo prospešné je na nezaplatenie.

Ak by ste chceli rada by som pre vás napísala článok typu Ako nakupovať v secondhandoch s tipmi a trikmi. V tom by som sa doslova vyžívala!

Niekomu sa to zdá nechutné či nehygienické a inému to príde úplne normálne. Ja sa radím do druhej skupiny ľudí. Nakupovanie v sekáčoch milujem a jednoducho to ku mne patrí. Nie len že tam nájdete parádne kúsky, ktoré sa len tak nevidia (samozrejme ak máte parádne šťastie), ale pomáhate tým aj určitým veciam. 

V prvom rade tým pomáhate našej prírode, veľkému zaťaženiu planéty práve na odpad z módneho priemyslu a tým podporíš aj recykláciu módy.

 Ďalším skvelým bodom je, že za naozaj krásne oblečenie neminieš haldu peňazí ako napríklad za nákup vo fast fashion reťazcoch. 

A ako posledné si užívaš ten najlepší pocit keď nájdeš to, čo ťa priam osloví. Niekedy som v sekáči strávila aj tri a viac hodín a odchádzala som s veľmi kvalitným oblečením, ktoré mám doteraz. 

Aký máte názor na secondhandy vy?

Montérky nie sú v posledných rokoch žiadnou novinkou, no aj napriek tomu som nad ich kúpou uvažovala až príliš dlho. Pri prechádzaní mestom ich vídavam skoro v každom výklade a snažím sa hľadieť len a len pred seba. 

Keďže som študentka, ktorá si poctivo zarába peniaze a snaží sa neminúť veľký obnos peňazí a vyhýbať sa fast fashion priemyslu (keď už tam nakupujem, tak len kúsky, o ktorých viem že ich využijem aj v ďalekej budúcnosti), rozhodla som sa si takéto podobné montérky vyrobiť.

Niekedy sa len tak zamýšľam, čo chcem vo svojom živote vlastne dosiahnuť a akým smerom sa mám uberať. Som typ osobnosti, ktorá sa nikdy nevie v ničom rozhodnúť (preto so mnou niektorí ľudia strácajú trpezlivosť) Móda ma bavila odjakživa. Už ako škôlkárka som si na seba hodila deku, ktorú som následne rôzne stajlovala a hrala sa, že mám dokonalé šaty na akúkoľvek udalosť. Blog som si zakladala s tým, aby som "svetu" ukázala čo rada nosím a vravela si, že v blízkej budúcnosti budem niekoho možno aj inšpirovať. Moje sny a očakávania boli veľké. Sledovala som slávne blogerky a stále sa niečím inšpirovala. A teraz už viem, akým smerom sa vydám. Budem pokračovať v mojom veľkom sne!

Moje vlasy si prešli rôznymi transformáciami. Či už to boli dobré alebo zlé rozhodnutia radšej ani nerozoberám. Niekedy sa čudujem mojim myšlienkovým pochodom a hlavne tomu, že keď mi niečo napadne, chcem to hneď (do sekundy) zrealizovať. A to sa netýka len vlasov, ale snáď všetkého.

Viem, že na takýto druh článkov mám vyhradenú kategóriu, ale tentokrát musím spraviť výnimku. Veľmi ma totižto zaujal článok Beccy zo Style of Becca , jednej z mojich najobľúbenejších slovenských blogeriek, o ktorý sa s vami musím podeliť už teraz, pretože dosť vysvetľuje moju myšlienkovú krízu. 

Ani si neviete predstaviť, koľko receptov mám pre vás prichystaných a pofotených. Všetko sa mi začína kopiť a ja neviem čo skôr. Tentokrát sa s vami podelím o tento úžasný recept na najlepšiu smoothie bowl, aká sa mi kedy podarila. Tak ideme na to!

Jeden z najkrajších prázdninových zážitkov bolo navštívenie ARTIST FESTIVALU KOMORNEJ HUDBY 2018 presnejšie Beau Soir v Ortodoxnej synagóge v Prešove. Jednalo sa o koncert výnimočných diel od francúzskych skladateľov romantizmu a impresionizmu v podaní slovenských umelcov na flaute, husliach a klavíri. Klasická hudba ma vždy fascinovala a túžba zažiť niečo také na živo vo mne neustále narastala. Aj keď sme nevychytali práve to najlepšie miesto (ako inak všetko som objednávala na poslednú chvíľu...) bol to ten najkrajší zážitok. Jediné, čo mi prišlo veľmi vtipné bolo, že sme sa s priateľom obliekli skoro do gala a to asi jediní. (samozrejme prekvapivé pohľady ďalších divákov sa nedali nevšimnúť) 

Pamätáte sa, ako som písala o Dobrom bazáre v tomto článku? Tentokrát ho nenavštívim ako kupujúca ale ako predávajúca. Na túto som čakala presne 4 mesiace a konečne som sa jej aj dočkala.

Totiž už 9.9.2018 (v nedeľu) sa bude konať ďalší BURZOBLŠÁK v prešovskej Christianii, kde sa môžete stretnúť aj s mojimi "výrobkami". Presnejšie budem predávať svoje nenosené oblečenie (ktoré môžete nájsť aj TU) s jedným menším bonusom. Na niektoré vybrané kúsky som sa rozhodla využiť svoje skryté vášne. V maľovaní nie som žiaden profesionál a ani sa tu naňho nechcem hrať. Skúsila som niečo a zistila, že ma to baví.

Tak klikajte na video!

Ak ste si prečítali posledný článok MONTHLY INSPIRATION, určite ste postrehli aj môj názor na #everyindividualmatters od Natalie Pažickej. Budem to spomínať hoci aj tisíci krát, ale toto úplne obyčajné no zároveň veľmi silné a inšpirujúce video na mňa ohromne zapôsobilo a prinútilo ma zamyslieť sa nad jednotlivými dôležitými vecami. Je toho mnoho, čo by som chcela napísať, no najskôr začnem pre mňa veľmi známou témou a ňou je FAST FASHION. 

Posledné tri týždne chodíme s rodinou každý víkend na jednodňové výlety, či už po Slovensku alebo v zahraničí. Prvýkrát to bol výlet na prekrásny hrad Stará Ľubovňa, z ktorého bohužiaľ nemám kvalitné fotografie z fotoaparátu, keďže som ho pripravený zabudla doma. No tentoraz sme sa vybrali na nádherný romantický Zámok Niedzica u našich susedov v Poľsku. (bolo to pred týždňom, čiže článok z posledného výletu na Betliar môžete očakávať už čoskoro)

btw. dole na vás čaká video!

(zdroj: Pinterest)

Či už veríte alebo nie (ja sama tomu ešte stále uveriť nemôžem) 19.6.2018 som sa oficiálne stala vodičkou. JA! Chápete to? Nikdy v minulosti by mi to ani len nenapadlo. Odjakživa som si vravela, že vodičák nebudem potrebovať a v podstate to je len strata času a zbytočne vyhodené peniaze. Ak by mi niekto kedysi povedal, že práve ja, čo sa niekedy v aute bojí len sedieť, budem mať vodičský preukaz, vysmiala by som sa mu do tváre a považovala to za vtip roka. No opak sa stal pravdou.

Po spísaní nekonečného TO DO LISTU si začínam uvedomovať, koľko potrebných vecí som si naložila na svoje ramená. Mám veľké plány do budúcna, čo sa týka blogu a iných vecí, o ktorých vám však porozprávam neskôr, keďže nechcem nič zakríknuť ani predčasne roztrubovať. 

Jednu vec vám ale oznámiť musím, pretože aspoň tou som si istá na 110%. Hodlám to pomaly rozbehnúť aj s YouTube kanálom, kde videá mám premyslené do poslednej bodky. Nebude to nič zdĺhavé ani nudné (v tichu len dúfam) Chcem aby to všetko malo hlavu aj pätu a nebolo to celé len tak "odveci". Zameriam sa hlavne na módu, cestovanie a jedlo, čo sú pre mňa tri základné potreby v mojom živote. Myslím, že sa je na čo tešiť!

Po šiestich dňoch vo svete dospelosti môžem prehlásiť, že sa cítim stále rovnako. O nič lepšie ani horšie. Možno to bude aj tým, že som zatiaľ svoju možnosť všetko vyskúšať vôbec nevyužila.Čím to asi taj bude?

Už ako deti si neustále opakujeme: "Keď raz budem mať 18..."

Osmenástka je číslo, ktoré znamená podstatne veľa. Odteraz zodpovedám za svoje činy a za každé svoje konanie. Nie žeby som bola nejaký rebel alebo dokonca grázel, len tá predstava ma v podstate desí. 

Snáď pre každé dievča a ženu sú bezpochyby práve vlasy jedinečným klenotom. Myslím, že približne 2 roky dozadu som svoje vlasy nijako extrémne neriešila. Stačilo mi keď som ich opláchla teplou vodou, naniesla na ne šampón a následne opláchla. A to bolo v podstate všetko. Samu seba som neustále presviedčala na pravidelnú starostlivosť o vlasy kupovaním rôznych balzamov, masiek a kondicionérov, ktoré som používala maximálne 2 týždne a následne ma všetko hneď omrzelo.

Úspešne sa Vám opäť hlásim po príšerne dlhých dvoch týždňoch mojej nechcenej neaktivity. Je to pomerne dlhá doba nanapísania žiadneho článku, ale aspoň som sa za ten čas mohla venovať sama sebe a môjmu osobnému životu. Všetok svoj voľný čas som trávila v kruhu rodiny a priateľov a opäť sa začala venovať koníčkom, čo ma kedysi dávno pohltili a neskôr opustili. Pripomenula som si, aké to bolo kedysi, keď som neriešila každú hlúposť a môj dávny život bez ako-takých povinností nezaťažovala problémami. 

Denno denne si kladiem príliš veľa otázok, na ktoré sa stále snažím nájsť odpovede. No nie vždy sa to takto dá. Keď už som naozaj v koncoch a moje myšlienky prechádzajú do úplných temnôt, nachádzam odpovede u ľudí z môjho okolia a obdivujem, že má na danú tému každí iní názor. (toto ma naučila veľmi dôležitá osoba.)

Viem, že embroidery ošiaľ pomaly odchádza a už nie je takým veľkým hitom ako kedysi. Ale pri mojej poslednej embroidery DIY, kedy som si ozdobila staršiu koženku z druhej ruky, som si z úžasného Aliexpressu (ktorý mimochodom v tomto nikdy nesklame) objednala trošku viac týchto krásnych kvetinových potlačí. Keď som sa už dávnejšie prechádzala po secondhande a hľadala zaujímavé kúsky, našla som túto krásavicu, ktorá ma zaujala na prvý pohľad. Hneď som vedela, čo s ňou a pritom stála len okolo 2€. Ak mám byť úprimná, košeľa mi visela v skrini poriadne dlho a k jej úplnému dokončeniu som sa dokopala len teraz. Aj keď tento fenomén odchádza, kvôli tejto nádhere sa oplatí riskovať <3

Predstavte si, že sa len tak hrabem v počítači a z čista jasna natrafím na tieto fotografie z leta 2017, kedy sme sa rozhodli zájsť na menší jednodňový výlet do zoo v maďarskej Nyiregyhazy. Mám aj pocit, že som vám tento článok už dávnejšie sľubovala a konečne ste sa ho aj "dočkali". 

Cesta tam nám trvala približne 2 hodiny, ktoré som strávila (ak si dobre pamätám) čítaním kníh a premýšľaním nad hlúposťami. Hneď po prechode cez hranice som muela otestovať otestovala moju skvelú angličtinu a hybaj ho zažiť nejaký ten zážitok. Myslím, že v ten deň tam bolo viac Slovákov než Maďarov, ale to bude tým, že sme naozaj všade. 

Na svete nie je nič lepšie, keď si vo svojom hektickom a uponáhľanom živote nájdete čas aj sami na seba a len tak si vychutnáte relax a nič nerobenie. Ja osobne som nebola veľmi takýto typ, kedy by som si dokázala užiť to ticho a len tak vypnúť od vonkajšieho sveta. No postupom času sa všetko začalo meniť a ja takéto chvíle milujem čoraz viac.

Čo si predstavíte pod pojmom relax? Nie je to len také váľanie sa v posteli a pozeranie filmov. Relax je niečo, čo si priam musíte užiť. Nenapadá mi nič iné, ako krásny a dlhý kúpeľ so šumivými bombami. Stále sa s nimi stretávam čoraz viac a tak som sa rozhodla zopár si ich vyrobiť. Keď som zistila aké super to je, neodolala som a niekoľko aj darovala mojím dievčatám na Vianoce. 

Ich výroba je veľmi jednoduchá a stačia vám na to aj bežné veci, ktoré nájdete v obyčajnom supermarkete. Takže sa na to môžme rovno vrhnúť...

.e fajn keď si konečne nájdeme aspoň trocha času a trávime čas s osobami, ktoré milujeme. A ak k tomu všetkému pridáme jedlo, je to ešte lepšie. Stále premýšľam nad skúšaním nových vecí a objavovaním. Pravdupovediac už dlhšiu dobu sa s vami chcem podeliť o svoje zážitky zo života. Zdieľať s vami čo zažívam, ako sa cítim a aké novinky sa v mojom "skvostnom" živote objavili. A jedným z týchto zážitkov a cieľov je navštíviť všetky najlepšie kaviarne a bistrá na Slovensku.

Za posledný týždeň sa toho odohralo veľmi veľa. Veľa zážitkov a úspechov ale aj sklamaní a pádov. Ale každá maličkosť, hoci je dobrá alebo zlá, ma posúva ďalej. (teda, aspoň sa o to snažím) Nechcem sa neustále pozerať do minulosti. Veď predsa čo bolo, jednoducho bolo. Prečo neustále žijeme v minulosti alebo budúcnosti? Vôbec si neužívame chvíle, ktoré prežívame v danom momente. Stále len premýšľame len o tom, čo bolo a čo bude. Má to všetko nejaký zmysel? Áno, píše sa to jednoducho... ži prítomnosťou. No je ťažké riadiť sa týmto neustále v bežnom živote. Rada by som napísala, že ja žijem presne takto. Samozrejme, že sa to nedá stále. Sú dni kedy si len lámem hlavu a premýšľam aj o veciach, ktoré by ma teraz vôbec nemuseli trápiť. No sú aj dni (ktorých je teraz našťastie viac) kedy sa jednoducho týmto heslom riadim. A dúfam, že takýchto dní bude ešte viac!

Stále premýšľam nad novou formou článkov. Čo by som tu asi tak mohla pridať, aby to nezaujímalo len mňa, ale takisto aj vás. Pamätáte si ako som minulého roku v jednom článku spomínala novú rubriku na blogu? No vydržalo mi to akurát tak jeden týždeň.  (moja lenivosť ma niekedy prekvapuje!) Keď som niekde sama a mám naozaj čas na premýšľanie, hlavou mi víri tisíce (ba až milióny) myšlienok a mojej aktivite na blogu, o pravidelnejšom postovaní článkov, o nových rubrikách a mnoho ďalších iných veciach, ktoré by som chcela zmeniť. (týmto vás chcem poprosiť o radu, aké články by ste privítali? Alebo mám radšej ostať pri tých bežných?)

Najprv som mala v pláne napísať zhrnutie roka 2017, ale neskôr ma to celkom aj prešlo. (možno to ešte napíšem... čo skôr dosť pochybujem) Rok 2017 nebol ani najlepší ani najhorší. Bolo pár vecí, ktoré mi vadili a iné zase nie. Nie so všetkým som bola priam spokojná, ale nedá sa ani povedať, že celý predchádzajúci rok som len tak premrhala. Do môjho života pribudlo mnoho ďalších skvelých ľudí, za ktorých som nesmierne vďačná. Ako každý iný rok, tak aj tento ma sprevádzal rôznymi pádmi (hlavne na školskej chodbe) ale aj úspechmi. Dostala som sa na mnou neobjavené miesta a poznávala mnohé nepoznané veci. Stále skúšam, stále hľadám a snažím sa stále objavovať. Je toho naozaj ohromne veľa o čom by som tu mohla písať, no viem že ak by som raz začala, nemalo by to konca. Preto dúfam, že aj Vy ste prežili rok 2017 podľa Vašich predstáv a spoznávali nové veci.

Týmto Vám chcem popriať všetko dobré do Nového roka. Aby bol ten najlepší z najlepších a aby ste nikdy neprestávali ísť si za svojimi snami. Buďte sami sebou a užívajte si svoj nádherný život bez ohľadu na to, čo si o Vás budú myslieť ostatní. Život je poriadne krátky a všetko uteká ako voda. Nemusíte začať žiť naplno len kvôli Novému roku. Začnite kedykoľvek a kdekoľvek! Hlavne buďte spokojní sami so sebou a svojím úsmevom robte šťastnými všetkých ľudí navôkol seba <3