Brinora

Aspoň som si na chvíľočku spravila pauzu od všetkého toho upratovania, pečenia a celkového vianočného zhonu. Som vôbec rada, že som sa ako tak dostala k písaniu článku. Totižto toto je môj prvý príspevok za celý december. Čudujem sa, čo sa to so mnou deje. Keď už si nejakým zázrakom nájdem voľný čas, tak si radšej pospím. Poslednou dobou som nesmierne unavená. Ani si neviete predstaviť aká natešená som z prázdnin. Aj keď viem, že vôbec nebudú oddychové. Pomaly si zvykám. Mám skvelý nápad, že si vyrobím tabuľku povinností a prác a všetky miesta, ktoré nebudú zaplnené budú venované blogu. 

Už sú tu zas Vianoce. Včera jedny skončili a dnes druhé začali. Naozaj mi to tak príde. Je to neuveriteľné ako všetko tak rýchlo uteká. Až mi je trápne kvôli nevianočným fotografiám. Moja vianočná nálada už snáď každému lezie na nervy a ja som nepridala absolútne žiaden príspevok s touto nádhernou tématikou cez najkrajšie obdobie v roku. Dokonca aj tieto fotky sú ešte z novembra. dúfam, že mi to odpustíte.

Aj napriek mojím chybám a NEaktivite Vám chcem popriať tie najkrajšie Vianoce aké môžu byť. Prežívajte ich so svojimi najbližšími a tešte sa aj z maličkostí. Majte ich šťastné, bohaté, štedré aj veselé. Myslíte na to, že takí nemáme byť len na Vianoce, ale aj po celý rok.  

Keďže terajší november bol teplejší (sama sa tomu čudujem) hneď som to využila a siahla po jesenných kúskoch. Svoj klobúk som na sebe nemala, už si ani nepamätám kedy. Doslova ma zachráni v každej situácii, keď už naozaj neviem, čo na seba. Aj keď je outfit celkom fádny mám pocit, že klobúk to všetko vylepší. 

Všetok svoj čas venujem škole, priateľom a rodine. Dokonca som sa dala nahovoriť na Stredoškolskú odbornú činnosť a teraz mám ešte oveľa viac práce. Som zvedavá, či to všetko zvládnem a nezrútim sa z toho. Aby som už konečne nevravela o škole, ktorá samozrejme nikoho nebaví, tak v polovičke novembra som sa zúčastnila najlepšie festivalu vôbec. Bola som už druhýkrát a poriadne sa zabavila, odreagovala a aspoň na chvíľu som vypla mozog a premýšľala nad podstatnejšími vecami. Ak ma sledujete na snapchate (norabrindzkova) určite ste si mohli všimnúť tú záplavu videí. 

Cez zaslúžené voľno sme s mamkou stihli navštíviť Poľsko, takže sa tešte na New In článok. 

Teraz už naozaj idem, pretože ma toho čaká naozaj veľa. Užite si zvyšok zasneženého dňa. <3

Som nesmierne rada, že som sa konečne dostala k blogu. Boli to dva týždne, čo som nič nepridala a je mi to až trápne. Za ten dlhý (krátky?) čas sa udialo mnoho vecí. Zažila som dni plné smiechu so skvelými ľuďmi a som tomu veľmi rada. Pozitívna vec z týchto predchádzajúcich týždňov je, že som pochopila chémii (toto si zaslúži standing ovation), doučila sa anatómiu a latinčinu a na záver to najlepšie, po 5648154 rokoch otvorila svoj čitateľský denník. Naše prvé stredoškolské povinné čítanie je Antigona. Teším sa na to, pretože písanie takýchto prác mi veľmi chýbalo.

Dnes som si pre Vás pripravila recept, ktorý tu nebol snáď 7 mesiacov. Keďže mám veľa povinností, musela som moju lásku k pečeniu odložiť. Teraz ale nastala chvíľa, kedy som mala aspoň trošku času a mohla sa trošku odreagovať. Tento recept jednoducho musíte vyskúšať, pretože som sa oblizovala ešte týždeň po tom, čo som ho celý dojedla.

Mením svoj názor na jeseň. Popravde, toto točné obdobie som odjakživa neznášala. Ale teraz, keď sa pozriem von oknom mám obrovskú chuť skákať do lístia. (detské časy ma bohužiaľ ešte neopustili) Prestala som sa na všetko okolo seba pozerať negatívnym pohľadom. Či sa to týka ročných období alebo vecí v bežnom živote. Chcem sa zmeniť a byť skôr optimista. Snažím sa radovať z každej chvíle, ktorú prežívam a je to naozaj neuveriteľný pocit. Usmievať sa len tak. Usmievať sa na neznámych okoloidúcich. Usmievať sa stále! Takže nech je akékoľvek počasie, akákoľvek zlá či dobrá chvíľa, skúsme sa len tak z chuti pousmiať nad danou situáciou a uvidíte, že všetko bude hneď lepšie. 

Teraz sa radujem z mnohých vecí, no najčastejšie za poslednú dobu, je to z nosenia kabátov, koženiek a gigantických šálov. Kombinujem jesenné farby a neskutočne ma to baví. Za uplynulé dva mesiace som si kúpila len zopár vecí, (áno... som zo seba nesmierne šťastná, keďže som sa naučila neutrácať mnoho peňazí) ktoré by som Vám chcela ukázať. Je ich ozaj menej, keďže som si uvedomila, že kombinovať sa dajú aj staršie kúsky z môjho šatníka.

Čudujem sa sama sebe, že všetko ako tak stíham. Ako som už spomínala, mám toho veľmi veľa. No musím povedať, že sa mi to takto teraz páči. Asi som dosť divná a bude to znieť fakticky bláznivo, ale páči sa mi mať úplne naplnený program na každý deň. Páči sa mi písať do diára kedy mám čas a kedy zase nie. Je to stresujúce, ale aspoň sa v mojom (doteraz nudnom) živote nenudím. Povedala by som, že mám aj viac času. Neviem či som v tom jediná alebo mi už totálne šibe.

Ako sa na to tak pozerám, fotenie bude teraz dosť náročné. Skorá tma sa blíži. Je to strašné a presne to na tomto období najviac nenávidím. Tma ráno, tma večer... prečo vlastne?  

Prvý októbrový školský týždeň máme všetci snáď úspešne za sebou. (Ešte prežiť ďalších 8 mesiacov) Môj nabitý program ani viac nabitý byť nemôže. Snažím sa tráviť svoj voľný čas s priateľmi ako sa len dá, ale samozrejme, že sa to nedá vždy. A to ma na tom štve najviac. 

Aj napriek tomu všetkému, som šťastná. Neviem ten pocit šťastia ani opísať, jednoducho to tak je. Dúfam, že mi to vydrží dlho a povinnosti ma nezmenia na neznesiteľné, nervózne a agresivné monštrum.

Tento outfit bol fotený posledné prázdninové týždne, kedy bolo príjemné počasie, pri ktorom som nezamrzla ani sa neroztopila. Na boyfriend džínsoch som letela (a aj letím) neustále. Sama som nevedela s čím všetkým sa dajú kombinovať. Možností je mnoho a to ma na nich baví. 

btw. Riko musí byť naozaj na každej fotke. Jednoducho sa ho nemôžem zbaviť :D Beriem to síce z tej lepšej stránky. Aspoň mi oživuje fotky.

Keď si spomeniem, ako som sa pred rokom sťažovala na svoj rozvrh, všetky svoje slová beriem späť. Teraz to je ešte horšie. Chcete mi povedať, že je normálne končiť ôsmou hodinou? Myslím, že môj osobný život je v háji. Veľmi, veľmi ďaleko. Ale aby som sa len nesťažovala, prvý deň bol fajn. Až nato, že v jednom kuse len pršalo (a ešte aj stále prší), mala som premočené nohy a otrasne rozfúkané vlasy, nevedela som kam mám ísť a chúďa moja kamarátka mokla so mnou a pri tom nemusela vôbec do školy ísť. Ups, znova sa sťažujem. V triede to už bolo lepšie a spoznala som zopár nových ľudí, no myslím, že bude trvať riadne dlho, kým spoznám aj ostatných. Aj keď som sa viac sťažovala, ako chválila, predsa mám len radosť. A čo Vy? Aký bol Váš školský deň?

Neviem, či je to naschvál, ale ja si prázdniny začnem užívať až na samom konci. Začiatky sú nudné. No v auguste sa všetko začne rozbiehať a vy nechcete aby sa to skončilo. V nedeľu som bola na nádhernom jarmoku v Bardejove a musím povedať, že sa mu nič nevyrovná. Toľko atrakcií a talentovaných umelcov na jednom mieste. Ak mám povedať pravdu, príchod sme plánovali od začiatku leta, no tak sa niečo zvrtlo, ale nakoniec sme tam došli a poriadne si to tam užili. Hneď na ďalší deň v pondelok sme skoro ráno odchádzali do Poľska, ale o tom sa vám vyrozprávam v inom článku. K tomu všetkému, zajtra odchádzam na festival ohňostrojov v Košiciach a veľmi sa na to teším. Nejde niekto aj z Vás?

 V jednoduchosti som len chcela napísať, že nechcem aby sa prázdniny skončili aj keď viem, že teraz je to nemožné.

A teraz k outfitu. Samozrejme bol fotený v Bardejove a na sebe mám ten najviac pohodlný overal na svete. Keď som zbadala za akú cenu sa predáva, neváhala som a okamžite som ho musela mať. Btw. kde nie sú kvety, tam nie som ja :D

Kde by som asi tak začala? V piatok som sa vrátila z teen tábora. Ach, toľko zážitkov, poznaní, nových a úžasných ľudí, zábavy, radosti, smiechu ale i plaču. Je to neopísateľné a keby som mala písať naozaj o všetkom, verte mi, že nikto by to nedočítal do konca :D (teda, ak by to nejaký koniec vôbec malo) V jednoduchosti to bol môj prvý a najlepší tábor v živote. Na ďalší rok sa jednoznačne chystám znova! Ako ste sa tu za ten čas mali? Sama neviem čo je nové. Maximálne, tá otrasná zima, ktorá neustupuje a ja chodím von vo svetroch a koženke. Čo má toto byť?

Určite viete ako milujem bielu a jej jednoduchosť. Čo by sa ňou dalo pokaziť, všakže? Tričko je DIY. Ako sa Vám páči?

Ani som si to nestihla uvedomiť a júl nám preletel ako voda, len tak. Všetko mi to príde nejaké krátke. (dúfam, že nie som sama) Veď ešte pred nedávnom začali prázdniny a teraz sú už v polovici. A čo som za ten čas robila? Bola som stále s priateľmi a rodinou. Spoznala som nových ľudí, teda aj tých starých. Zistila kopec nových vecí, chodila na výlety, pikniky... Jednoducho som si to užila. A v nedeľu ma znova čaká niečo nové. Bude sa Vám to zdať divné, ale po prvýkrát odchádzam na teen tábor. Som plná očakávania, no samozrejme, aj strachu. Teším sa a zároveň aj bojím. Bude to trvať týždeň a po mesiaci uvidím svojich starých skvelých priateľov. Čo Vy a tábory? Boli ste niekedy na nejakom alebo sa ešte len chystáte tak ako ja? 

btw. čo sa outfitu týka, túto krásnu sukňu sme ušili spolu s mojou najšikovnejšou mamkou. Najradšej mám na šití to, že keď jednoducho šijete, odmeriate si svoje miery a viete, že Vám bude. A to najlepšie, nikto v okolí nič podobné mať nebude. Je super realizovať svoje nápady!

Samozrejme. Muselo sa to stať práve teraz! Môj notebook mi poputoval preč. Ďaleko, až na Sibír. Momentálne, keď mám dosť času na písanie článkov a skvelé nápady na ďalšie a ďalšie, sa všetko pokazí. Karma? Našťastie som si požičala notebook od brata, ktorý som si sťažka vyžobrala. Dúfam, že čoskoro budem mať nový a výkonnejší. Našetrené už niečo mám, len to nie je dosť.

Milujem svadby! Tentokrát v sobotu som bola znova. Nerozmýšľala som nad ničím iným, akoby to bola moja vlastná. Samozrejme nevesta bola nádherná a ženích vtipný (nemyslím tým výzor, ale jeho poznámky) Škoda len, že som sa tam veľmi nudila a nikoho nepoznala. Až na nevestu teda. No všetko prebehlo celkom fajn a aj som sa zabavila.

Oblečené som mala tieto prekrásne šaty. kvôli ktorým som strávila v meste celý deň. Nikde sa nedali nájsť poriadne, čo by sa mi aj páčili. Nakoniec sa stal zázrak a do týchto vínových som sa zamilovala na prvý pohľad! Čo na ne vravíte?

Chápete to? Už len tri dni a začína nám vytúžené voľno. Sama tomu nemôžem uveriť. Písala som síce, že jún bude trvať príliš dlho a prázdnin sa nedočkám, no opak je pravdou. Všetko aj celý mesiac zbehlo neskutočne rýchlo. Až teraz (keď sa nad tým riadne zamyslím...) si uvedomujem, že pomaly ale isto opúšťam svoje detstvo na základnej škole. Začína mi nový život s novým levelom. Teším sa? Ani si neviete predstaviť ako! Mám strach? Začína vo mne rásť rýchlosťou svetla. Tri dni... Posledné chvíle so spolužiakmi, s ktorými som si ako naschvál, začala najlepšie rozumieť až teraz. Na úplnom konci. Na konci našich spoločných chvíľ. Budú mi veľmi chýbať! Páni... vravím to tak, akoby sme sa už nemohli nikdy v živote stretnúť :D Lúčiť sa mi bude veru ťažko. Samozrejme nové začiatky sú v živote bežné a všetkým si raz musím prejsť. Aj novou školou s novými ľuďmi.

Začiatkom júna sa akoby naschvál všetko spomalilo. Čím viac sa teším na prázdniny, tým viac tieto posledné mučené dni plynú pomalšie. Ako to len urýchliť? Je síce pravda, že ani v škole už nič nerobíme, ale aj to ničnerobenie mi lezie krkom a dokonca som viac unavená, než by som za lavicou robila aj niečo užitočné. Na prázdniny mám mnoho plánov, na ktoré sa nemôžem dočkať. Dúfam, že to budú tie najlepšie prázdniny, ktoré prežijem naplno ako sa len dá. Prosím nech jún vyletí von oknom.

Culottes... veľmi som si ich prijala. Až tak, že sa mi s nimi aj snívalo. A teraz, takéto krásky, vlastním aj ja. Sú nesmierne pohodlné. Miestami sa cítim tak uvoľnene, akoby som ich ani na sebe nemala :D. Skombinovala som všetko do čiernej, keďže som vôbec nemala chuť na výrazné farby. Aj keď sa to o poslednom týždni nedá vôbec povedať. Chodím ako kanárik v tých najkrajších farbách leta a áno, užívam si to. Na podobné outfity sa môžte tešiť.

Neviem prečo, ale zdá sa mi to ako pred týždňom, kedy som písala posledný narodeninový článok. Ani si neuvedomujem moje včerajšie narodeniny a ani to, že som znova o rok staršia. Moje pocity? Poviem Vám, cítim sa stále rovnako :D

Dnes je tak krásne, že som to jednoducho musela využiť a šla sa prejsť po lese do našej susednej dedinky. Je príjemné cítiť slnko na tvári a len tak počúvať vtákov a šum lesa. Príroda je tak nádherná... Prečo si to niektorí neuvedomujú? Mali by sme viac času tráviť von v prírode a obdivovať jej krásu! 

Ďalšia dobrá správa (aspoň pre mňa) je, že som znova pozvaná na svadbu. Milujem svadby a v poslednej dobe som si ich obľúbila snáď až príliš. Teším sa, pretože väčšinou na svadbách spoznávam nových a super ľudí. No teraz sa už naozaj vrhnem na dnešný článok.

Je neuveriteľne úžasný pocit nič neriešiť a nájsť si čas sama pre seba. Zdá sa mi to ako včera, kedy som Vám písala, ako veľmi sa bojím a aké stresy prežívam. No všetko je minulosť. Som na svojej vysnenej škole a už sa neviem dočkať, kedy tam pôjdem. Keď som si čítala výsledky a uvidela svoj kód medzi tými najlepšími, skákala som 5 metrov do výšky, kričala, plakala a smiala sa zároveň. Teším sa! Zažijem niečo nové a spoznám nových ľudí. Nech tento školský rok skončí a ja budem môcť vypadnúť z terajšej školy. 

Čo sa týka zajtrajška, všetkým maturantom držím palce najsilnejšie ako viem. Verte si a nič nepokazte. (znie to skôr ako pokyn než podpora...) Tak či onak užívajte si dnešný deň a neseďte len za učebnicami. Čerstvý vzduch nám všetkým prospeje! 

Prvý prijímací test mám už za sebou. Ak by ste sa pýtali, tak áno, písala som ho dnes presne pred hodinkou a ešte ma čaká ďalší a to vo štvrtok. Toľko stresu, koľko som zažila za posledné týždne a hlavne dnes ráno, sa nedajú ani len opísať. Ako naschvál ráno boli všade zápchy a kolóny. samozrejme, také sú pondelky Pochytila ma gigantická panika, že nič nestihnem a moja budúcnosť je v háji. Zmierovala som sa s tým, že pôjdem na školu, na ktorú ísť nechcem. Že budem robiť to, čo ma vonkoncom nebaví. Ale našťastie sa stal zázrak, a aj keď som do učebne vošla ako posledná, celá strapatá s informačnými papiermi v ruke, tie testy som stihla napísať v rekordnom čase. Boli pomerne ľahké, tak dúfam, že som to nepokazila a nepreškrtla správne odpovede. (dosť veľa odpovedí som neskôr menila)

Držím palce všetkým, ktorých to čaká aj vo štvrtok. Nerobte žiadnu paniku a berte veci, čo sa dejú pozitívne!

  

Milujem svoj voľný čas a využívam ho naplno. Tak povedzme, napríklad pečením a skúšaním nových receptov, ale to už o mne isto viete. Tentokrát som vyskúšala tento lahodný banánový chlebík, (viem... vôbec nevyzerá ako chlieb, ale čo narobím? Nenašla som inú formu na pečenie, ale radšej som využila túto novú, v ktorej budem tiež robiť aj delikátne cheesecake-y) ktorý výzorom aj chuťou nesklamal! Píšem to pri každom recepte, ale toto musíte naozaj vyskúšať! <3

Červenú a bielu som si celkom rýchlo obľúbila. Ako aj na oblečení, tak rovnako aj na kozmetike. Tieto dve farby spolu vytvárajú niečo neuveriteľné. Rada ich kombinujem a niekedy to až preháňam. Moje bielo-červené prestige ste už mohli vidieť v tomto outfite. Samozrejme tiež som ich skombinovala s bielou a čiernou? šedou. Ako sa Vám to páči?

Mimochodom chystá sa niekto z Vás na Farbám neujdeš do Košíc? Ja tam možno budem. Nie je to síce isté, ale keď sa vydarí a všetko vyjde tak, ako má, konečne zažijem tú skvelú atmosféru s úžasnými ľuďmi!

Teplo, slniečko, vôňa rozkvitnutých stromov. To všetko mi až príliš chýbalo. Moja nálada je hneď lepšia, keď vyjdem von a len tak sa vyhrievam na slnku a pri tom sa usmievam ako blázon. Bude to znieť divne, ale aj bežné činnosti, ktoré som robila doteraz sa mi robia lepšie. Mám viac energie a viac sa usmievam. Nechcem, aby toto obdobie skončilo. Takto mi je fajn!

Čudujem sa, že naša čerešňa už takto krásne rozkvitla a to je ešte len apríl. No čo už. Okamžite som to musela využiť a šla sa k nej odfotiť. Keď už sme pri fotení, so svojím fotoaparátom Canon EOS 1200D som viac než spokojná. Toľko krásnych fotiek... jednoducho som sa zamilovala. Chodím s ním naozaj všade a fotím všetko naokolo. 

Dúfam, že toto už je naozaj poslednýkrát, čo som zmenila dizajn blogu. (aj keď viem, že to tak určite nie je) Som typ človeka, ktorého všetko po dlhšom čase omrzí. Stále potrebujem zmeny. Rovnako to pocítil aj tento blog. Toľko dizajnov, koľko sa tu už premenilo sa nedá ani na oboch rukách spočítať. Neviem, či sa mám z toho smiať, alebo skôr plakať. Budem sa snažiť nemeniť na blogu už nič. Teda okrem kvalite článkov. A keď už sme pri tej kvalite, rozhodla som sa, že si kúpim nový fotoaparát. Ten môj už je vážne nanič a čoraz častejšie ma prestáva počúvať! Nevedeli by ste mi poradiť nejaký vážne kvalitný fotoaparát, ktorý vydrží všeličo? (áno! Pri mne je to nutnosť) Rozhodujem sa na Canonom a Nikonom no stále sa nič nedeje...

Tentokrát som nafotila outfit, trošku inač. Chcela som skúsiť niečo nové, tak som si povedala, že to spravím takto. Čo na to vravíte? 

Po nekonečne dlhom týždni tu som znova s ďalším skvelým a hlavne zdravým receptom. Máte radi tymián? Jedli ste ho už niekedy? Ja ho doslova a do písmena zbožňujem! Pridávam ho naozaj všade a dochucujem ním veľmi veľa jedál. (čo k tomu poviem... som veľmi korenistý človek) Ak ste tymián ešte neochutnali je načase to zmeniť! Tieto krekry sú ako dar zo samotných nebies!

Áno. Už som pocítila silu výpredajov a všemožných zliav. Čo iné očakávať než New in post všakže? Nakupovanie. Jedno z vecí, pri ktorej nemyslím na učenie či iné povinnosti. Všetky práce, projekty, písanie skúšobných testov na internete, učenie sa na prijímacie skúšky a všetkého okolo toho mám už vyše hlavy. Neviem či som to tu už niekedy písala, (skôr nie, než áno) ale tento rok píšem monitor a stresujem. Veľmi stresujem. Doslova panikárim. Uvedomila som si to až začiatkom tohto roka. (och... zase mám depresie) Chcem sa dostať na svoju vysnívanú školu. Musím sa tam dostať. Dúfam, že to všetko zvládnem a začiatkom letných prázdnin budem môcť na blog napísať: Áno! Dokázala som to!