8. novembra 2021


Za posledné obdobie som vymenila klasickú beletriu za motivačnú literatúru, ktorá má v mojej izbe svoje vyhradené miesto. Hoci som prečítala, dovolím si povedať, dostatočné množstvo motivačných kníh, stále hľadám ďalšie, ktoré by ma mohli motivovať k činom a inšpirovať niečím novým. Občas to však končí stále rovnako. Po prečítaní knihu opäť vrátim na svoje miesto bez toho, aby som si jednotlivé informácie z nej akokoľvek zrekapitulovala.


Podľa môjho názoru to má podobne väčšina z nás. Ja osobne sa s týmto problémom stretávam u mnohých mojich známych, ktorých trápi to isté. Vojdu do kníhkupectva, uvidia veľkú hromadu kníh a nechajú sa pohltiť impulzívnym nakupovaním pútavých obalov. Samozrejme, každá motivačná kniha možno ponúka nové a nepoznané informácie, ktoré by nám v živote naozaj pomohli, aj keď úprimne povedané niektoré knihy sú naozaj ako cez kopirák. Avšak načo budeme bezmyšlienkovite čítať užitočné knižné informácie, keď si z nich v konečnom dôsledku do života nič nevezmeme?

Nebojte sa, sama tomu dostatočne neodolávam. Niekedy mám pocit, že som nakupovaním kníh nahradila hromadné nakupovanie oblečenia, s ktorým som donedávna mala neuveriteľne veľký problém. Za posledný mesiac som si kúpila 4 nové knihy, ku ktorým som sa ani nedostala. 


Motivačná literatúra ťa nezmení, pokiaľ sa sám nerozhodneš zmeniť

Môžeme prečítať aj stovky inšpiratívnych kníh, no čo z toho, keď sa opätovne vraciame k starým návykom? Možno aj sme motivovaní, avšak vydrží nám to maximálne niekoľko dní. Musíme si uvedomiť tú najpodstatnejšiu a zároveň najjednoduchšiu vec. Stačí začať od seba. Stačí zmenu chcieť a následne ju priať. Nič k nám nespadne z neba len tak. Ak niečo naozaj chceme dosiahnuť, jednoducho sa musíme postaviť a vyraziť, hoci aj bez mapy. 

Človek sa najlepšie učí za pochodu. Ja som to pochopila až vtedy, keď som si to vyskúšala na vlastnej koži. Nech som sa akokoľvek na daný moment pripravovala, nič mi nedalo viac, než možnosť prekročiť vlastnú zónu komfortu a počúvať svoju intuíciu.


Teraz nečítam motivačnú literatúru len aby som ju mohla mať odškrtnutú z môjho vymysleného wishlistu. Čítanie takýchto kníh má svoju určitú hĺbku, pričom sa niekedy musíme začítať aj medzi riadky. No odpovede na vaše otázky netreba hľadať len v knihách. Pýtajme sa seba. Čo naozaj potrebujem? Čo chcem dosiahnuť? Kým a akým sa chcem v živote stať?

Takéto knihy berte ako navigáciu, ktorá vám pomôže určiť správny smer. Ostatné už ostáva na vás.

Rozhodnete sa zostať na rovnakom mieste, alebo posúvať sa ďalej?



4. októbra 2021

 


Práve teraz sedím v mojej obľúbenej kaviarni, vychutnávam si tú najlepšiu kávu a píšem pre vás tento článok. Dúfam, že takéto možnosti nám vydržia čo najdlhšie, pretože presne toto mi pri práci neuveriteľne chýbalo. Neviem ako to máte vy, ale ja sa najviac sústredím na prácu práve v útulných kaviarňach. Milujem jemnú jazzovú hudbu v pozadí, šum rozhovorov a štrnganie pohárov či šálok. A na vôňu čerstvo namletej kávy určite nemôžem zabudúť.


Od tejto malej vsukvky sa však presuniem k dnešnej téme.

Minulým týždňom nám oficiálne skončil druhý týždeň na vysokých školách, ešte v prezenčnej forme výučby, za čo som nesmierne vďačná. Teraz už len môžem s čistým svedomím porovnávať a analyzovať aktuálnu situáciu s tou minuloročnou.

Ak to o mne ešte neviete, tak týmto rokom som prestúpila na inú univerzitu a nemohla som urobiť nič lepšie. Aký som k tomu mala dôvod? Tak, tých dôvodov bolo niekoľko a mohla som si z nich len vyberať.

Prvou a snáď najhlavnejšou príčinou prestupu bol môj psychický stav. Inak povedané na mojej predošlej univerzite som to jednoducho nezvládala. Budem k vám úprimná, chcela som s ňou skoncovať ešte na začiatku v októbri. Avšak predstava, že by som nič nerobila a slovenská byrokracia ma v týchto myšlienkach brzdili. To mi však moju nalomenú psychiku nevyliečilo a ja som sa naďalej rúcala. Pravidelný plač a stres boli u mňa na dennom poriadku. Zo stresu som pomaly opäť prestávala jesť a dostávala som sa do situácií, z ktorých by som sa bez pomoci blízkych nevymotala. A takto to ďalej nemohlo pokračovať. Moja nervozita odo mňa odháňala všetkých mojich priateľov a vzťahy medzi blízkymi sa mi viditeľne zhoršili. V tom čase som znova zanedbávala blog a hoci som ešte natáčala videá na YouTube, čoskoro som s tým jednoducho musela prestať. Môj úsmev a presvedčenie oklamať seba samú už naďalej nezaberali. Iné východisko, ako so všetkým skončiť, som v tom čase nevidela.

Ako druhý bod uvádzam “profesionálny” prístup doktorov, magisterov a všetkých ostatných titulovaných a významných ľudí (čítaj prosím ako profesori). Táto prestížna univerzita zrejme stúpla do hlavy každému, kto na nej učí. Samozrejme česť výnimkám, vďaka ktorým som to tam ako tak zvládala. Ponižovanie a výsmech študentov patrili asi k ich náplňam práce. Nebola som jediná, ktorá to zažila na vlastnej koži. Hoci sme už po týždni prešli na dištančné štúdium, bála som sa prihlásiť aj na spoločnú online hodinu. Vtedy som sa začala na 80% vzdávať. No ponižovanie neprestalo. 
Prečo si musí niekto neustále dokazovať to, že má významný titul? Ten nikdy neukáže to, akým človekom daná osoba je. Kde to sme, keď na úvodnej hodine vám profesor povie: “Podotýkam, že JA SOM DOKTOR.” To znamená, že je úplne iný človek ako my ostatní? Už vtedy som pochopila, že som si vybrala zle.

A posledným bodom je samotný odbor. Rozumiem, že sa nachádza pod katedrou Slovakistiky, ale nepreberať nič iné len slovenčinu namiesto toho čo sa preberať naozaj má je už iná káva. Schválne, čo si predstavíte keď sa povie odbor Masmediálnej komunikácie? Určite vám napadne prax v oblasti médií, rozhlas, televízne a internetové médiá, publikum, marketing a manažment a podobne. Nič z toho som tam bohužiaľ nezažila. Namiesto týchto praktických predmetov sme mali predmety ako filozofia, antropológia, ekonomika, sociológia a nespočetné množstvo predmetov zaoberajúcich sa Slovenčinou. Naivne sme si mysleli, že sa to po zimnom a zároveň aj úvodnom semestri skončí, no opak bol pravdou. Neprišla ani prax (tá príde až vo štvrtom, teda magisterskom stupni štúdia) a ani praktické a zaujímavé predmety. Hlúpostí bolo ešte viac.

Ak by ste sa pýtali, čo sa istotne pýtať budete, prestúpila som na Prešovskú univerzitu v Prešove do rovnakého odboru. A až teraz som konečne spokojná tam, kde som. Prístup profesorov sa ani nedá porovnať a moje psychické zdravie sa opäť dalo do poriadku. A práve za túto možnosť, vyskúšať niečo nové, som neuveriteľne vďačná.


13. septembra 2021


Motivačnú literatúru som začala čítať presne pred tromi rokmi a odvtedy sa jej držím ako kliešť. Najradšej podobnú literatúru čítam hneď ráno, kedy je moja myseľ ešte čerstvá a tak ľahšie vstrebe nové myšlienky a pútavé slová rôznych autorov. Najradšej na tom všetkom mám práve to, že pri čítaní inšpiratívnych a vzdelávacích kníh mi napadajú nové kreatívne myšlienky a bohaté nápady. Preto mám vždy pri sebe poznámkový blok, do ktorého si ich musím okamžite zapísať.


V dnešnom článku sa teda pozrieme na moje štyri obľúbené motivačné knihy. Niektoré z nich som si zakúpila len nedávno, niektoré mám ešte len rozčítané a niektoré sú prečítané už niekoľkokrát za sebou. (Prvý článok o literatúre si môžete pozrieť v starších príspevkoch na mojom blogu pod názvom Tipy na jarné čítanie / mojich 7 obľúbených kníh, preto o spomenutých knihách už písať nebudem, keďže všetko o nich nájdete v tomto článku)

Tak teda poďme na to!


Atómové návyky- James Clear


Táto kniha je jedna z tých, ktoré som si zakúpila len nedávno, a to práve vďaka TikToku. Odvtedy som na ňu počúvala len samé dobré ohlasy a objavovala sa v rebríčkoch najlepšie hodnotených kníh. Hneď ako som si ju zapísala do svojho wishlistu, utekala som do najbližšieho kníhkupectva a okamžite si ju aj kúpila. Niekedy je naozajstný problém zmeniť, alebo odstrániť svoje staré návyky. Ak sa k tomu už aj odhodláme, nezvykne nám to vydržať dlho. 

James Clear v tejto knihe ukazuje správny systém vytvárania nových nových návykov a ako si ich udržať, takpovediac doživotne. Dozviete sa napríklad o nabaľovaní nových návykov, ukáže vám ako si nový návyk zatraktívniť a ten zlý znepríjemniť alebo ako si preprogramovať mozog, aby si tieto nové návyky užíval.

Autor čerpá z biológie, psychológie a neurovedy, aby vytvoril zrozumiteľnú príručku o tom, ako docieliť, aby ste dobré návyky vnímali ako nevyhnutné a zlé ako nemožné.


Dobré vibrácie, dobrý život- Vex King


Ak patríte k milovníkom sebarozvoja, rovnako ako aj ja, táto kniha je práve pre vás. Pri tejto knihe začnem rovno jej spracovaním, keďže jej minimalistický a jednoduchý obal ma okamžite zaujal. Viem, že sa vraví, aby sme nesúdili knihu (ani nikoho iného) podľa obalu, ale čo vás na knihe upúta ako prvé okrem jej obsahu? 

Ak sa vo svete sebarozvoja pohybujete už dlhšie, Vexa Kinga určite poznáte. Tento svetoznámy motivátor zodpovedal na všetky otázky ohľadom vibrácií (a z časti aj zákone príťažlivosti) a svoje myšlienky a osobné skúsenosti zhrnul do tejto knihy. Musím sa priznať, že nie som ani v jej polovici a s mnohými jeho názormi a myšlienkami sa na sto percent zhodujem.

Hoci som ju ešte nedočítala, zatiaľ hltám každú jej stranu. Autor inšpiruje k tomu, aby ste prekonali negatívnu energiu a na prvé miesto kládli seba, pestovali vo svojom živote pozitívne návyky vrátane všímavosti a meditácie či zmenili svoje presvedčenie a otvorili sa nevídaným možnostiam.


Sila prítomného okamihu- Eckhart Tolle


Rovnako ako prvú knihu, aj túto som objavila najmä vďaka sociálnym sieťam. Po prečítaní rôznych recenzií som sa rozhodla, že predsa len do tejto knihy investujem a nemohla som urobiť lepšie. Musím poznamenať, že sa číta trocha ťažšie, preto si je na ňu potrebné, aspoň podľa môjho názoru, vyhradiť viac času. Niekedy sa mi stalo, že som sa k niektorým jej stránkam musela opätovne vracať, avšak záleží aj na tom, či ste pri čítaní pozorní.

Ako vraví obsah tejto knihy, jednoznačne patrí k tým knihám, ktoré majú moc radikálne zmeniť život čitateľa k lepšiemu. Táto kniha sa mi dostala do rúk v ťažšom období a ukazovala sa mi všade navôkol mňa ešte predtým, než som sa k jej kúpe rozhodla. Každá životná cesta predstavuje pri zmene určitú výzvu, avšak práve pochopenie, že jediný najdôležitejší okamih je ten prítomný dokáže zmeniť ľudské myslenie, ktoré je tak silno pripútané k minulosti a budúcnosti.

Sila prítomného okamihu vo mne opäť posilnila duchovnú stránku,


100 spôsobov, ktorými si zbytočne komplikujeme život- Dušan Kadlec


Tejto knihe a autorovi som venanovala samostatný článok s názvom Dušan Kadlec a jeho motivačná literatúra, no musela som ju spomenúť aj v tomto. Okrem tohto prvého vydania si v ňom môžete prečítať aj o druhom vydaní Zo dna ku hviezdam, ktoré je rovnako pútavé.

Tuto by som len zhrnula, že kniha je naozaj pútavá a je vidieť, že si na nej dal autor poriadne záležať. Ako som už spomínala v článku uvedenom vyššie, slovenskej motivačnej literatúre som nedávala veľkú nádej. Dušan Kadlec mi však toto presvedčenie zmenil a ja som jeho knihy prečítala už niekoľkokrát za sebou.


Čítali ste niektorú z uvedených kníh?

Ak áno, ako sa vám páčili?

6. septembra 2021


Kedy som pochopila, že mám reálny problém s nakupovaním nových a nových vecí?

V podstate som o tomto probléme vedela ešte predtým, než som nákupnému šialenstvu prepadla. Vedela som o tom, len som to akosi nechcela vidieť. Moje neprestajné zakrývanie si očí skončilo až tak, že pri otvorení mojej skrine na mňa padala jedna hromada oblečenia za druhou. Myslíte si, že som tieto kusy nového oblečenia stihla vôbec vynosiť? Myslím, že odpoveď na túto otázku poznáte už samy.


Všetko sa to začalo v mojom pubertálnom veku, kedy som si oblečnie a celkové obliekanie začínala všímať čoraz častejšie. Vďaka internetu som mohla sledovať rôzne fashion blogy či online časopisy. Dokonca som ja sama mohla prispievať a "inšpirovať" ľudí mojím štýlom obliekania, hoci som sa obliekala ako kanárik a kombinovala všetko so všetkým. Avšak postupom času to prestalo byť zaujímavé. Ľudia už moje oblečenie predsa videli! Teraz by to chcelo niečo nové, niečo iné. To, čo ešte nikto nevidel. Alebo žeby videl?


Trendy ma premohli natoľko, že som ako stratená myš hľadala, a samozrejme kupovala, stále nové kúsky do svojho šatníka. A slovom stále myslím naozaj STÁLE! Nakupovala som každý jeden deň. Či už to boli vietnamské obchody, výpredaje alebo nákupy v secondhandoch. Hlavne, že som mala obrovské množstvo oblečenia, ktoré som následne mohla kombinovať a ukázať ľuďom navôkol seba

Oblečenia bolo viac a viac a ja som v tomto kolobehu plávala niekoľko rokov od mojich 13. Všetky moje úspory, vreckové a zarobené peniaze som míňala na nepotrebné hromady vecí, ktoré mi tak či tak ležali v skrini, úplne nedotknuté. Postupom času sa mi už prestali páčiť, alebo už "neboli trendy". A to, čo sa mi aj páčilo bolo nepoužiteľné hneď po prvom praní.


Ako som už spomínala v predošlom fashion poste, svoje zmýšľanie som sa rozhodla zmeniť v roku 2019 a to prechodom na minimilistický šatník. Bohužiaľ neúspešne. Po necelom mesiaci som sa opäť vrátila do starých koľají.

Dnes tu stojím znova rozhodnutá zmeniť sa! 


Môj šatník začína dýchať len vďaka vám. Za pomoci môjho Instagramového butiku @brinora_boutique som sa vzdala už viac ako polovice nenoseného, niekedy aj úplné nového oblečenia, ktoré potešilo práve niektoré z vás. Takto toto oblečenie využije niekto iný udržateľnejším spôsobom.

Hoci už som o pár kíl ľahšia, oblečenie stále triedim a postupne ho na tento butik nahadzujem. Ak by ste mali o niečo záujem, neváhajte a určite sa naňho pozrite. Možno nájdete niečo, čo vám padne do oka a budete to nosiť s omnoho väčšou láskou ako ja. 


Pamätajte však, že MENEJ JE VIAC!




17. augusta 2021


Moja prvá návšteva Tatier!

A to si nerobím žarty. Prečo som sa k tomu odhodlala až teraz? To veru netuším ani ja sama. Každopádne mám z toho neuveriteľnú radosť, pretože tento zážitok bol fakticky nezabudnuteľný.


Nápad na túto "prechádzku" prišiel celkom spontánne, zo strany kamráta. Organizátori si na tom dali poriadne záležať a zvolali niekoľko našich ďalších priateľov. Netrvalo to dlho a už sme sa ako skupina dobrých ľudí viezli v autách po diaľnici smerom na východnú časť Vysokých Tatier.

Naša túra sa začala okolo 10:00. Turistický chodník začínal priamo od nášho parkoviska. Rýchlo sme sa prezuli do turistickej obuvy, zbalili všetko potrebné a mohli sme vyraziť.


,,Vedeli ste, že Zelené pleso dostalo pomenovanie podľa zelených škvŕn, ktoré spôsobilo vyvieranie prameňov na jeho dne? Podľa dávnej povesti však tieto škvrny spôsobuje oslnivý zelený drahokam, ktorý do vody spadol z priľahlého štítu Jastrabia veža." (severovychod.sk)


Nebudem vám klamať, cesta na Zelené pleso ma celkom prekvapila. Ja osobne som si pri stredne náročnej túre predstavovala niečo úplne iné. Zo začiatku sa cesta na vrchol zdala ako moja bežná prechádzka lesom so psíkom. Postupne sa náročnosť začala stupňovať, najmä pri stúpaní po labilnejších skalách. Nie raz sa mi stalo, že som si skoro vyvrtla členok. Horšie však boli skaly a kamene obmývané potôčikom, po ktorých sa to nesmierne kĺzalo.


Približne po 2,30 hod. sme sa dostali na vrchol, ktorý nás očaril svojimi nádhernými výhľadmi. Ja sama som z toho všetkého bola mierne v šoku a na krásu Zeleného plesa som sa nemohla vynadívať. Nečudujem sa, že práve Zelené pleso je jedným z najobľúbenejších turistických miest Vysokých Tatier.


Boli ste už niekedy na Zelenom plese?

Aké je vaše obľúbené turistické miesto?










28. júla 2021


Spomínam si na môj článok z roku 2019 s názvom Minimalizmus - prechádzam na minimalistický šatník. Pri jeho písaní som bola nadšená! Vtedy som to myslela smrteľne vážne a bola som odhodlaná zmeniť seba a rovnako aj všetkých naokolo. Kde však nastala chyba? Prečo som so všetkým prestala? Všetko bolo predsa dokonalé!

Áno, už si spomínam. Bolo to mojou slabou vôľou pri prechádzaní okolo fast fashion reťazcov, ktorým som skrátka nemohla odolať. A nebudem vám klamať. Držalo ma to až doteraz.


V tomto článku vám bohužiaľ neprinesiem žiadne tipy na to, ako pri zmene k minimalizmu postupovať. Sama to ešte neviem a učím sa za pochodu môjho rýchleho rozhodnutia, ktoré prišlo z nenazdajky len pred pár týždňami. Vtedy som sa nad sebou musela vážne zamyslieť.

Čo bolo reálnym dôvodom môjho, skoro každodenného, nákupu nového a nového oblečenia? Chcela som v sebe zaplniť dieru smútku? Alebo som chcela byť trendy, ako mi to nakázali sociálne siete? Čo slovo trendy vlastne znamená a čo sú celkovo tie trendy?



Pri otvorení skrine na mňa padali veci z každej strany. Túto problematiku by som pochopila, keby som nosila aspoň polovicu z nich. Čo z toho, že som individuálne kúsky mala na sebe raz a to len kvôli fotke na Instagram? Takéto "uznanie" od ostatných skutočne nepotrebujem. Touto rýchlou módou a nekontrolovateľným nakupovaním som sa nechala úplne ovládnuť. Doslova som pri tom stratila zdravý rozum. Predstavte si, že už tretí deň triedim svoj šatník a ja z neho stále vyhadzujem ďalšie a ďalšie kúsky.


Preto som sa zásadne rozhodla zmeniť svoje zameranie a celkový prístup.

Módu milujem a nehodlám sa jej vzdať! Ale dá sa ju milovať aj iným spôsobom, než len nakupovaním a vytváraním ďalšieho odpadu. Preto sa jej na mojom blogu budem venovať aj naďalej. Len trošku inak.


Dúfam, že vás moja cesta, ktorú budem spoločne s vami zdieľať, bude zaujímať a možno vás inšpiruje k zásadným činom. Nesľubujem vám, ani sebe, rýchle zázraky. Tento proces si vyžaduje svoj čas a ak tu medzi vami sú ľudia, ktorí si tým prešli, určite vedia o čom vravím.


Držte mi v tom palce 🤍




14. júla 2021


Banská Štiavnica.

Rozprávkové mesto, pri ktorom nemáte pocit, že ste na Slovensku. Sama som tomu nemohla uveriť. Išla som si oči vyočiť pri toľkej kráse. A to nepreháňam!


Banskú Štiavnicu mám na svojom travel wishliste napísanú už veľmi dlho a konečne sa mi ju tento rok podarilo navštíviť. Spolu s priateľom sme sa tak rozhodli len necelý týždeň pre naším odchodom, čiže sa dá povedať, že to bolo celkom spontánne rozhodnutie. A presne takéto nečakané rozhodnutia sú všeobecne v živote najlepšie.

Do tohto romantického mesta, ktoré je mimochodom výsledkom Štiavnického stratovulkánu (vysoký vrch sopečného pôvodu, tvorený striedaním sa vrstiev lávy a vulkanoklastických usadenín- Wikipedia) a zároveň je aj zapísané do svetového dedičstva UNESCO, sa jednoducho nedá nezamilovať. 


UBYTOVANIE

Pri výbere ubytovania sme sa celkom vybláznili. Na výber je nespočetné množstvo historických aj nehistorických hotelov či penziónov s kúskom minulosti. Nakoniec sme sa rozhodli pre trocha histórie a tradičnejšie ubytovanie, keď už sme mali byť v tej histórii ubytovaní. 

Hotel sme si našli už klasicky cez Booking.com za naozaj výhodnú cenu. Naša voľba padla na Farebné ubytovanie priamo v centre mesta s prístupným parkovacím miestom. Izba bola jednoduchá a predsa krásna. Pozostávla zo spálne a kúpeľne, pričom sme s ostatnými ubytovanými zdieľali spoločnú čistú kuchynku, v ktorej sme si tak či tak varili len my. Hotel sa totižto skladá z troch veľkých izieb a spoločnej miestnosti s kuchynkou a jedálňou.

V čase nášho pobytu bol s nami ubytovaný aj veľmi milý pár z Česka, ale skoro vôbec sme sa nevídali, keďže sme všetci mali svoje plány.


ČO SME NAVŠTÍVILI V BANSKEJ ŠTIAVNICI?

DEŇ PRVÝ

Keďže sme sa popri našej ceste rozhodli, že sa cestou do Banskej Štiavnice zastavíme aj v iných mestách, ako napríklad v Poprade či Banskej Bystrici, prvý deň nám vyšiel na prechádzku mestom. Týmto sme sa aspoň trocha zoznámili s mestom a poriadne sa porozhliadli po okolí.



DEŇ DRUHÝ

Druhý deň už bol o niečo zaujímavejší. Keďže sme si náš výlet plánovali podľa počasia, v tento deň sme hneď po raňajkách zašli na Počúvadlianske jazero pri príjemných 30°C. 
Toto jazero je od Banskej Štiavnice vzdialené cca 15 km, pričom nám cesta autom trvala približne 20-25 minút. Okrem opaľovania a kúpania si môžete za prijateľnú sumu zapožičať vodný bicykel alebo čln, či zájsť na prechádzku po turistickom chodníku, ako sme to spravili aj my. Neskôr nám aj začalo škvŕkať v bruchu a my sme jednoducho nemohli odolať tradičným slovenským párancom.

Po návrate na izbu sme boli poriadne unavení, čiže menší šlofík bol nutnosť. Ja však dlho sedieť nevydržím, preto sme museli okamžite vyraziť za ďalším dobrodružstvom.

Cestou do Botanickej záhrady, ktorá je situovaná v areáli troch stredných škôl, bola zastávka v zmrzlinárni Moja Marína nutnosťou (poviem vám, lepšiu zmrzlinu ste ešte nejedli!).

"Botanická záhradabola založená po otvorení štúdia lesníctva, ktorého úlohou bolo naučiť študentov ako sa o lesy odborne starať. Od prvej polovice 19. storočia v Botanickej záhrade pre potreby lesníckej výučby vysádzali domáce aj cudzokrajné dreviny, z nich medzi najzaujímavejššie patria sekvojovce mamutie a céder." (banskastiavnica.travel)


V Botanickej záhrade by ste sa v priemere mali zdržať 20-40 minút, avšak aj všetko obdivujete ak aj my, počítajte, že sa tam zdržíte minimálne jednu hodinku. Hoci som čakala menej stromov a viac kvetov, aj tak to bol príjemný zážitok.


Na koniec druhého dňa sme ešte chceli vidieť slávny Instafriendly tajch s názvom Veľká Vodárenská, nachádzajúci sa uprostred lesa, čo nás celkom aj vydesilo, keďže sme tam šli okolo 19:30. Po prekonaní strachu nás čakalo milé prekvapenie v podobe azúrovo modrej vody s kúpajúcimi sa deťmi a milými opekajúcimi turistami.




DEŇ TRETÍ

Tretí deň patril len a len Banskej Štiavnici.
Naša prvá zastávka bola už všetkým známa Banka lásky nachádzajúca sa v rodnom dome Sládkovičovej Maríny. Myslím, že báseň Andreja Sládkoviča Marína ani nemusím spomínať. Šikovným ťahom je ich láska zakorenená práve v tomto rodnom meste.
Banka lásky by mala byť prvá na vašom zozname, čo podniknúť v Banskej Štiavnici. Ja a myslím, že aj Filip, sme si tento moment nesmierne užili a určite budeme mať na čo spomínať. Najmä keď sme boli svedkami nádherného gesta, práve medzi ľúbostnými schránkami, už mladých snúbencov.
No a keď už spomínam ľúbostné schránky, vedeli ste, že si v jedinej Banke lásky nie len na Slovensku, ale na celom svete môžete zakúpiť vlastnú schránku lásky? Je to úžasný darček pre zaľúbených, priateľov či rodinu.

Pôvodne sme si chceli zakúpiť aj kladku, ktorú by sme zavesili na lavičku lásky priamo pred Bankou lásky, avšak zistili sme smutnú správu. Túto lavičku museli spred budovi odstrániť, no všetky predtým povesené kladky ostali pekne symbolicky uskladnené priamo v múre budovi.

Po výbornom obede sme navštivili aj Starý zámok a galériu Jozefa Kollára. Ak by ste mali záujem navštíviť tento zámok, jednoznačne vám odporúčam isť tam v čase o 10:00 a 14:00, kedy sú uskutočnené prehliadky so sprievodcom. Takto si to užijete omnoho viac, než sa len pozerať na históriu a pomaly nevedieť čo to všetko je.

Nový zámok a kalváriu sme už bohužiaľ nestihli, ale ak budete v Banskej Štiavnici určite na ne nezabudnite.




GASTRONÓMIA

V Banskej Štiavnici môžte jesť skoro na každom rohu.
Ja s vami však budem zdieľať podniky, len ktoré sme navštívili.
Hneď v prvý večer sme zašli na drink (tie drinky boli skôr každý večer, ale vždy sme sa snažili vyskúšať nový podnik) k Archanjelovi, ktorý sa nachádzal hneď vedľa nášho hotela.
Následne sme vyskúšali Old Men's Cigar Club, kde mi spravili asi ten najlepší drink Hugo. Do toho všetkého ich priestory boli presne podľa môjho gusta.
Nesmiem zabudnúť ani na slávnu Divnú pani, v ktorej sme boli viackrát nie len na drink, ale samozrejme aj na chutnú kávu.

Keďže sme sa snažili pripravovať si jedlo na hoteli a zároveň tak ušetriť, na jedlo sme nechodili skoro vôbec. Avšak spravili sme si jeden deň, kedy sa zájdeme najesť ako "normálni ľudia na výlete".
Musím poznamenať, že lepšiu pizzu ako vo Svätej Barborke som ešte nejedla. Neviem vám to ani opísať. Jediné čo vám viem povedať je to, že som ju jedla extrémne pomaly, aby som si ju mohla vychutnávať čo najdlhšie.


Boli ste už niekedy v Banskej Štiavnici alebo sa tam ešte len chystáte?
Love you all 🤍

Instagram

Brinora. Theme by STS.