31. marca 2021


Ani si neviete predstaviť aká som bola rada, že som po neuveriteľne dlhej dobe mohla nafotiť fashion posty niekde inde, než len u mňa v izbe. Veľmi mi chýba mesto a jeho historické budovy, kde sa stále fotia tie najlepšie fotky. Avšak v takýchto situáciách musím byť čo najviac kreatívna a v podstate, ak sa vám mám priznať, občas ma toto premýšľanie nad contentom a vytváranie si určitých scenérií pre nové fotky v mysli veľmi baví. Hoci nad tým strávim obrovské množstvo času, výsledok stojí za to a moja osoba je nadovšetko spokojná.

Na toto fotenie som mala potrebu obliecť si niečo elegantné a to dopadlo práve takto. Čižmy nad kolená ma neprestávajú baviť a práve k nim som skombinovala čierne minimalistické šaty (ktoré bohužiaľ ani nevidíte) zo secondhandu, klasický hnedý trenčkot a moju najobľúbenejšiu kabelku taktiež zo secondhandu, o ktorej som ani len nevedela, že je otvorená (ďakujem fotografovi, že mi to pripomenul...).

Ako by ste tento outfit ohodnotili?







23. marca 2021


Až raz budem veľká, chcela by som sa stať...

Toľko možností, toľko nových nápadov a toľko snov. V detstve nad niečím príliš dlho nepremýšľame a jednoducho sa do toho pustíme. "Chcela by som sa stať speváčkou." Ani sa nenazdáme a už začneme spievať, hoci so spevom nemáme absolútne žiadne skúsenosti. Vtedy nepociťujeme strach a nezáleží nám na tom, čo si o nás budú myslieť ostatní. Niečo chceme? Rozhodne to vyskúšame.


Pred niekoľkými dňami som sa vrátila k jednej zaujímavej reportáži televízie Markíza (teda ak si dobre pamätám), kde sa pýtali malých prváčikov čím by sa v budúcnosti chceli stať. Jeden z nich s hrdosťou povedal, že jeho najväčším snom je stať sa kominárom. Na otázku reportéra, prečo sa so samými jednotkami chce stať kominárom už neodpovedal.

Mal by ho trápiť názor nejakého obyčajného reportéra? Kdeže! Je to jeho sen a jednoznačne si za ním pôjde.


Všetci sme v detstve mali svoje sny. Či už splniteľné alebo nesplniteľné. S postupom času sme si začali uvedomovať, že niektoré sny sú jednoducho smiešne. Menili sme sa a so zmenou prišli aj nové presvedčenia. Stačí pár rokov a aj ten chlapček si uvedomí, že stať sa kominárom určite stať nechce.

A tu nastáva menší háčik. S pribúdajúcim vekom prichádzajú aj prvé pochybnosti. Čo ak na túto prácu nie som dostatočne dobrá? Čo ak ma táto práca prestane baviť? Čo ak si akúkoľvek prácu nenájdem?


Naše pochybosti začínajú už pri výbere strednej školy, teda ak sa predsa len nerozhodnete pre gymnázium. Názory ostatných na vás padajú z každej strany a vy ani len neviete, čo vlastne chcete. "Choď na zdravotnú," "Na gymnázium sa ti neoplatí, čo budeš robiť po ňom?" "Ani pedagogická škola by pre teba nabola zlá," "Na bilingválne rovno zabudni!" Určite sme si to zažili všetci. Nakoniec ste sa rohodli pre školu, "ktorú ste si vybrali sami" a nakoniec zistíte, že toto robiť nechcete.

Podľa môjho názoru si to, čo chceme v živote robiť vyberáme príliš skoro. Možno to takto vidím len ja a možno aj nie. Mnohí z nás ešte stále nevedia čo chcú v živote robiť. A mnohí robia niečo len preto, lebo to od nich očakáva rodina, pritelia či spoločnosť.


Ja sa občas strácam aj teraz. Som síce na vysokej škole, ktorú som si vybrala sama a štúdium ma na nej celkovo aj baví, no pri tmavej chvíľke, kedy sa ponorím do seba, neustále premýšľam nad tým, či som sa rozhodla správne. Niekedy v myšlienkach dokonca zájdem až tak ďaleko, kedy uvažujem, či v dnešnej dobe vôbec vysokú školu potrebujem. Verím, že podobné myšlienky má mnoho z nás. No keď toto nepríjemné obdobie skončí, som nesmierne rada, že môžem byť na škole, na ktorej som.


Čím som sa chcela stať v detstve?

*zopár ukážok, ktoré ma v detstve motivovali

  1. Speváčka
  2. Umelkyňa
  3. Módna návrhárka (pôvodne som hneď po základnej škole chcela na podobnú školu ísť)
  4. Modelka
  5. Cestovateľka
  6. Spisovateľka (napísala som niekoľko príbehov, ktoré boli celkom zaujímavé)
  7. Fotografka
  8. YouTuberka
  9. Učiteľka
  10. Tajná agentka

Čím ste sa chceli stať vy? Splnilo sa vám toto detské prianie alebo robíte úplne niečo iné?

5. marca 2021


365 dní.


Už je to cca 365 dní, čo sme sa ocitli vo veľmi nepríjemnej situácii v podobe domáceho "väzenia", ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou neplánuje skončiť. Dnešným dňom je to zároveň aj rok od prvého prípadu nakazania sa týmto nepriateľom na Slovensku. Nikdy by som nebola povedala, že to bude mať až taký veľký spád. Ak by mi niekto pred rokom povedal, že sa rúška a pobyt doma stanú našou každodennou realitou, najprv by som sa s najväčšou pravdepodobnosťou zľakla a následne túto osobu s chuťou vysmiala.


Žijeme vo svojich vlastných bublinách, na ktoré sme si zvykli až tak, že pre niektorých bude problém vrátiť sa späť do normálneho života. Teda, ak nejaký vôbec nastane. (Pamätáte sa ešte na normálny život?)

Samozrejme, rovnako ako vám aj mne to všetko chýba. Dlhé prechádzky mestom, spoločné chvíle s priateľmi, obyčajné vysedávanie v kaviarni či parku a jednoducho všetky tie činnosti, na ktoré sme všetci boli doteraz zvyknutí. Sme ako priviazaní psi k stĺpu, aby som čírou náhodou neutiekli do ulíc bez určitého povolenia. Niektorí sú však natoľko nezodpovední odvážni, že sa rozhodnú pre druhú možnosť. Niekedy sa týmto ľuďom nečudujem. Najmä tým, ktorí sú zatvorení v malom byte medzi štyrmi stenami.


Táto situácia je ťažká pre každého. Ale ak sa chceme z toho čo najrýchlejšie dostať, musíme sa správať zodpovedne. Áno, aj mne to už lezie krkom a najradšej by som si zbalila kufre a odišla na niekoľko mesiacov na Bali, avšak čo sa tým vyrieši?

Niekedy je najlepšie na všetko a všetkých nadávať. Ale verte mi, každý deň počúvať od mojich rodinných príslušníkov, ktorí sa týmto ľuďom na lôžkach pozerajú priamo do očí, aká je táto sitácia vážna je veľmi vyčerpávajúce a bolestivé. Médiá neukazujú všetko. Ani to, že v niektorých slovenských nemocniciach ležia čoraz mladšie ročníky. Ale týmto vás určite nechcem zaťažovať.


Týmto nechcem, aby tento článok vyšiel akokoľvek negatívne. Hoci to je ťažké, je potrebné myslieť pozitívne. Ani si neviete predstaviť, čo všetko dokážu naše myšlienky. Či už pozitívne alebo aj tie negatívne. Preto sa radšej zamerajme na naše pozitívne myšlienky. Verte či nie, v týchto časoch nám to všetkým pomôže. Každý deň sa preto snažme prežívať tak, akoby sa nič nedialo, aj keď to bude v domácom prostredí. Mnoho z nás si našlo nové hobby, založilo si vlastný biznis, začalo odznova...


Všetko môže byť omnoho lepšie, ak sa k tomu lepšie postavíme aj my!




Instagram

Brinora. Theme by STS.