Brinora

Každý jeden z nás je kvet, ktorý potrebuje rásť. Všetci na to potrebujeme vlastný čas a priestor, pričom rastieme svojím vlastným spôsobom v akejkoľvek sfére. Nedávno som narazila na jedno zaujímavé video, ktoré ma donútilo zamyslieť sa nad jeho obsahom. Prečítala som si množštvo motivačných kníh či citátov a pozrela si veľa motivačných videí, no skoro žiadne na mňa nezapôsobilo tak, ako jednoduchý obsah tohto 20-30 sekundového videa:

,,Keď kvet nerastie, viníme z toho ten kvet alebo prostredie, v ktorom rastie? Predstavme si, že naša domáca rastlina nebude rásť. Budeme z toho viniť a kontrolovať samotnú rastlinu? Nie. Skontrolujeme jej pôdu, jej umiestnenie, svetlo, vzduch či vlhkosť. Pretože to je dôvod, prečo rastliny a kvety rastú. My sme tým kvetom. No pokiaľ nerastieme alebo nekvitneme správnym smerom, viníme z toho seba a nie naše prostredie. To, s kým sa rozprávame, s kým sa priatelíme, akých ľudí sledujeme na sociálnych sieťach a nad čím neustále premýšľame je dôvodom toho, že sa nikam neposúvame."

Táto téma samozrejme nie je rozoberaná prvýkrát. No určite aj sami viete, že podobné citáty, články a videá sú tu na to, aby sme si to mohli dookola pripomínať. Pretože ako ľudia zabúdame na tie najpodstatnejšie veci a ľahko sa necháme ovplyvňovať vonkajším svetom. Priznajme si, koľkokrát sme sa za všetko vinili? Koľkokrát sme sami sebe nadávali a v našich myšlienkach sa ponižovali? A pritom sa stačí pozrieť na prostredie, v ktorom žijeme. 

Myslím, že už som vo viacerých článkoch spomínala, ako mi pomohlo odstrihnutie sa od toxických ľudí v mojom živote. Spočiatku to nebolo vôbec príjemné, no samotné rozhodnutie urobiť to ma posunulo vpred. Avšak do každého života prichádzajú stále noví ľudia, ktorých toxicitu najskôr nevidíme. Preto je dôležité prehodnotiť to, akých ľudí si púšťame k svojmu srdcu a komu sa zdôverujeme. Ja osobne som sa už na tomto probléme viackrát popálila a výsledok môjho rýchleho konania mal nepríjemné následky.

Len prednedávnom som si zo svojho Instagramu mazala všetkých ľudí, pri ktorých (respektíve z ktorých) som len cez mobilný telefón cítila negatívnu energiu. Okamžite mi však napadlo: ,,Čo na to asi povie osoba, ktorá zistí, že ju už nesledujem? Neurazí sa?" Prečo by nás to malo zaujímať? Chceme aj naďalej robiť veci, ktoré robiť nechceme len preto, aby boli spokojní všetci naokolo? Takto sabotujeme samých seba. Ak chceme žiť pozitívny život, túto toxicitu by sme v sebe určite pestovať nemali.

Viete, čo je ďalším druhom toxicity v živote?

Niečo, s čím mám aj ja ešte stále problém. Hoci sa to väčšina z nás snaží prekonať, myšlienky o tom, čo si o nás myslia ostatní bývajú silnejšie, než naša pevná vôľa. Nikedy sú neškodné, no inokedy sú priam nebezpečné. Ak nemáme kontrolu nad myšlienkami, myšlienky preberajú kontrolu nad celým telom. To môže zapríčiniť rôzne psychické, ale aj fyzické problémy ako je napríklad stres, úzkosti, depresie, rýchle zmeny nálad, nadmerné potenie či nepríjemné bolesti hlavy až migrény.

Stojí nám to za to? Sme ochotní aj naďalej trápiť naše jediné telo a myseľ? Až 90% ľudí v našom okolí, tým mám na mysli verejné priestranstvá, prostredie školy či obchodné centrá, nás vôbec nerieši a nevníma. Ľudia sa zaoberajú svojimi vlastnými problémami a nemajú čas riešiť osobu, okolo ktorej prešli na ulici. Pri takýchto situáciách si v žiadnom prípade netreba domýšľať.

Hlavná myšlienka článku:

Staraj sa o seba. Pozoruj svoje vonkajšie, ale aj vnútorné prostredie a vykvitni. Rob to, čo chceš a užívaj si každý moment v prítomnom okamihu. Polievaj sa dobrými priateľmi, skvelými zážitkami, motivačnou literatúrou, chutným jedlom, pohybom a radosti zo života.

Písala som o tom už naozaj všade. Tuto na blogu, na mojom starom, ale aj novom Instagrame...

Keď som o tom písala prvýkrát, myslela som si, že som si týmto stavom už dávno prešla a že nič podobné už nikdy riešiť nebudem. No ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy. Väčšina z vás si o mne môže myslieť, že som čistý blázon, keďže svoje rozhodnutia stále mením a žiadna vec ma nebaví natoľko, aby som pri nej zotrvala príliš dlho. Pri tejto príležitosti nemôžem nespomenúť moje znamenie zverokruhu, ktorým je Blíženec a ktoré celú túto stále sa opakujúcu situáciu potvrdzuje.

Postupne si uvedomujem, ako sa s mojou osobnosťou, myšlienkami a postojom k určitým situáciám mení aj môj vkus a štýl obliekania. Zo všetkých pestrofarebných vecí som akosi už vyrástla a všetko stavila na jednoduché minimalistické kúsky v neutrálnych farbách. V mojom šatníku tým pádom nájdete len minimálne množstvo farieb, s ktorými som sa (dufám) nadobro rozlúčila.

Niekedy sa mi stane, že ja sama sa musím k niektorým mojim článkom vracať, aby som si pripomenula vlastné slová a myšlienky. Rovnako tomu bolo aj pri článku Ako nájsť svoj štýl obliekania z roku 2019, kde som celkom pekne predstavila body, podľa ktorých som sa vtedy riadila a ešte stále riadim. Vďaka tomu som prišla ku konečnému bodu a osvojila si svoj aktuálny štýl, ktorým je niečo medzi parisian a light academia aesthetic. Človek však nikdy nevie, kedy to zase zmením...

O kapsulovom šatníku, alebo teda capsule wardrobe, ste už jednoznačne niečo málo počuli. Táto obyčajná a predsa praktická téma sa dnes stáva čoraz viac populárnou a nie len preto, že sa jej začínajú venovať aj významné osobnosti, ktoré majú na dnešnú spoločnosť čoraz väčší vplyv.

O tejto problematike sa dá naštudovať mnoho, a to nie len na internete. Musím sa priznať, že o túto tému som už záujem mala, niekedy v roku 2019, no ako som už spomínala vo viacerých článkoch, nekontrolovateľnému nakupovaniu som pdľahla zrejme radšej, než starostlivosti o svoje okolie.

Ak by sa medzi vami našiel niekto, kto ešte stále netuší, čo kapsulový šatník je, tak v stručnej skratke sa tento termín vzťahuje na 

,,kolekciu oblečenia, ktorá sa skladá iba z vymeniteľných položiek, aby sa maximalizoval počet odevov, ktoré je možné vytvoriť. Cieľom je mať outfit vhodný na každú príležitosť bez toho, aby ste vlastnili nadbytočné kusy oblečenia. To sa zvyčajne dosiahne nákupom toho, čo sa považuje za „kľúčové“ alebo „základné“ položky v zladených farbách.” -Wikipédia  

Túto trocha chaotickú poznámku z Wikipédie by som pretransformovala do jednej vety. Kapsula znamená mať vo svojom šatníku len také veci, ktoré sú jednoduché, ľahko kombinovateľné, stále trendy a samozrejme tie, ktoré nadovšetko milujeme. V tomto prípade sa určite nejedná o nekontrolovateľné nakupovanie kúskov, ktoré sa momentálne nosia najviac. Umenie capsule wardrobe je ísť do obchodu, alebo respektíve nakupovať oblečenie s myšlienkou, či danú vec v skutočnosti potrebujem, alebo sa len nechám ovplyvňovať okolím.

Prečo práve kapsulový šatník?

Ako som už písala, o túto tému som mala záujem už skôr, no nechala som sa ovplyvniť len kvôli tomu, aby som sa mohla pochváliť, najmä na sociálnych sieťach, tým, že ani ja nevyčnievam z davu a takpovediac idem s prúdom. Postupom času som si však uvedomila základnú vec. Som doslovný extrémista, ktorý skáče z jedného extrému do druhého. Tak, ako som sa jedného dňa rozhodla skoro každý deň míňať na hromady oblečenia, tak mi aj z neznámeho dôvodu napadlo so všetkým skoncovať a nechať si v šatníku len zopár kúskov. Obe extrémne prípady ma však nikam neposunuli.

Čím viac študujem o riešení capsule wardrobe, tým viac sa na túto novú skúsenosť teším. Samozrejme som v tomto smere ešte úplný začiatočník a zatiaľ sa vo všetkom ešte stále hľadám. V hlave mám len jednu podstatnú myšlienkou, ktorej sa držím z celej svojej sily. "Chcem mať šatník, ktorý mi bude prinášať radosť. Chcem nosiť kúsky, v ktorých sa cítim nie len dobre, ale aj sebavedomo a ktoré si budem môcť obliecť viackrát, než len raz. Chcem mať vo svojom oblečení prehľad a chcem vedieť aké a ako vyrobené kúsky nosím."

Ako na kapsulový šatník?

Ešte pred prvým krokom je dôležité otvoriť svoju skriňu a pozrieť sa na všetko, čo a koľko toho už vlastníme. Aké pocity prežívate pri tomto pohľade? Sú pozitívne, negatívne alebo neutrálne? Všetko, čo prežívate si samozrejme uvedomujte, no nijako nehodnoťte.

1.

Samotným prvým krokom, k dosiahnutiu kapsulového šatníka, je definitívne si určiť váš štýl v obliekaní. Možno si predstavíte, že tradičná kapsula sa musí skladať z čiernych, bielych a všetkých minimalistických kúskov. To však celkom nie je pravda. Podstatné je, aby ste nosili to, čo milujete a k čomu máte určitý vzťah. Čo chcete nosiť? S čím to chcete kombinovať? Ako sa v tom cítite, respektíve ako si predstavíte seba samé v určitých kúskoch? Je potrebné, aby ste si všetky vaše myšlienky zapísali a postupne sa s nimi zjednotili.

2.

Druhým krokom je postupné vyradzovanie nenosených kúskov. V tomto smere môžeme využiť metódu Marie Kondo. Obsah celého šatníka, komody a všetkých tajných skrýš, kde svoje oblečenie ukrývate, doslova vyhádžte na svoju posteľ. Pri pohľade na obrovskú kopu oblečenia si uvedomíte, koľko toho vlastníte a zároveň nenosíte.

Tu si môžete vytriedené oblečenie rozdeliť napríklad do troch kategórií. Veci, ktoré si jednoznačne nechať chcete, veci ku ktorým nepociťujete zvláštne emócie a veci, ktoré vám neprinášajú radosť a už ich ani nenosíte. Vo výsledku sa pozrite na to, čo vám zo všetkých vecí zostalo a z toho si vytvorte vlastnú kapsulu.

3.

Podľa nepísaných pravidiel "by mala kapsula obsahovať najviac 40 kúskov oblečenia". Ja s týmto vyjadrením veľmi nesúhlasím. Kapsulový šatník je odzrkadlením vášho osobného štýlu, pričom je úplne jedno,  či budete mať 30, 50 alebo 70 kúskov. Oblečenia bude o niečo viac najmä vtedy, ak si ho rozdelíme na jednotlivé sezóny jar, leto, jeseň, zima. Neznamená, že ak si triedim šatník v lete a do rúk sa mi dostane zimná bunda, tak ju automaticky vyhodím, pretože som ju dlhšie nenosila.

Moju cestu ku capsule wardrobe budem samozrejme zdieľať spoločne s vami pomocou blogu či sociálnych sietí. Som si istá, že táto cesta bude o čosi dlhšia, avšak zároveň viem, že na úplnom konci sa dopracujem k vytúženému cieľu.

2021!

Rok, ktorý bol naozaj bláznivý a nepredvídateľný. Rok, počas ktorého som zažila mnoho útrap, no zároveň aj mnoho životných príležitostí. Každopádne, som za všetko dobré aj zlé nesmierne vďačná. Rok 2021 ma osbnostne posunul dopredu a ukázal mi, v čom som dobrá a v čom sa naopak ešte musím zlepšovať. Hoci som niektoré veci v danú chvíľu brala ako katastrofu, dnes to vnímam ako ponaučenie, či možno aj akúsi príležitosť. Vďaka tomu som pripravená čeliť novým, prelomovejším skúsenostiam.

Ak by som mala porovnať seba samú pred rokom a dnes, všímala by som si dvoch odlišných ľudí snáď po každej stránke. Môj život bol raz hore, raz dole a presne toto som potrebovala, aby som sa dostala tam, kde som dnes.

V roku 2021 som:

• si užívala každú sekundu s mojím dokonalým priateľom
• prestúpila na novú školu, vďaka čomu som sa kreatívne posunula dopredu a prestala sa neustále strachovať
• sa znažila stráviť so svojou rodinou čo najviac času
• niekoľkokrát vystúpila zo svojej komfortnej zóny, čo mi pomohlo k nadviazaniu nových priateľských, či pracovných vzťahov
• zmenila svoj ľahostajný prístup k sociálnym sieťam 
• zistila, že musím zapracovať na vzájomnej komunikácii a prekonať svoj, niekedy neovládateľný, stres
• zistila o sebe niekoľko nových a zaujímavých vecí
• narástla v pracovnej oblasti
• zažila nádhernú dovolenku v ľúbeznej Banskej Štiavnici
• spoznala nikoľko nových a zaujímavých ľudí
• upevnila staršie a zabudnuté vzťahy
• strávila čas s tými najlepšími priateľmi
• sa podujala na rôznych projektoch, ktoré ma v určitom smere taktiež posunuli dopredu