Brinora

Motivačnú literatúru som začala čítať presne pred tromi rokmi a odvtedy sa jej držím ako kliešť. Najradšej podobnú literatúru čítam hneď ráno, kedy je moja myseľ ešte čerstvá a tak ľahšie vstrebe nové myšlienky a pútavé slová rôznych autorov. Najradšej na tom všetkom mám práve to, že pri čítaní inšpiratívnych a vzdelávacích kníh mi napadajú nové kreatívne myšlienky a bohaté nápady. Preto mám vždy pri sebe poznámkový blok, do ktorého si ich musím okamžite zapísať.

V dnešnom článku sa teda pozrieme na moje štyri obľúbené motivačné knihy. Niektoré z nich som si zakúpila len nedávno, niektoré mám ešte len rozčítané a niektoré sú prečítané už niekoľkokrát za sebou. (Prvý článok o literatúre si môžete pozrieť v starších príspevkoch na mojom blogu pod názvom Tipy na jarné čítanie / mojich 7 obľúbených kníh, preto o spomenutých knihách už písať nebudem, keďže všetko o nich nájdete v tomto článku)

Tak teda poďme na to!

Atómové návyky- James Clear

Táto kniha je jedna z tých, ktoré som si zakúpila len nedávno, a to práve vďaka TikToku. Odvtedy som na ňu počúvala len samé dobré ohlasy a objavovala sa v rebríčkoch najlepšie hodnotených kníh. Hneď ako som si ju zapísala do svojho wishlistu, utekala som do najbližšieho kníhkupectva a okamžite si ju aj kúpila. Niekedy je naozajstný problém zmeniť, alebo odstrániť svoje staré návyky. Ak sa k tomu už aj odhodláme, nezvykne nám to vydržať dlho. 

James Clear v tejto knihe ukazuje správny systém vytvárania nových nových návykov a ako si ich udržať, takpovediac doživotne. Dozviete sa napríklad o nabaľovaní nových návykov, ukáže vám ako si nový návyk zatraktívniť a ten zlý znepríjemniť alebo ako si preprogramovať mozog, aby si tieto nové návyky užíval.

Autor čerpá z biológie, psychológie a neurovedy, aby vytvoril zrozumiteľnú príručku o tom, ako docieliť, aby ste dobré návyky vnímali ako nevyhnutné a zlé ako nemožné.

Dobré vibrácie, dobrý život- Vex King

Ak patríte k milovníkom sebarozvoja, rovnako ako aj ja, táto kniha je práve pre vás. Pri tejto knihe začnem rovno jej spracovaním, keďže jej minimalistický a jednoduchý obal ma okamžite zaujal. Viem, že sa vraví, aby sme nesúdili knihu (ani nikoho iného) podľa obalu, ale čo vás na knihe upúta ako prvé okrem jej obsahu? 

Ak sa vo svete sebarozvoja pohybujete už dlhšie, Vexa Kinga určite poznáte. Tento svetoznámy motivátor zodpovedal na všetky otázky ohľadom vibrácií (a z časti aj zákone príťažlivosti) a svoje myšlienky a osobné skúsenosti zhrnul do tejto knihy. Musím sa priznať, že nie som ani v jej polovici a s mnohými jeho názormi a myšlienkami sa na sto percent zhodujem.

Hoci som ju ešte nedočítala, zatiaľ hltám každú jej stranu. Autor inšpiruje k tomu, aby ste prekonali negatívnu energiu a na prvé miesto kládli seba, pestovali vo svojom živote pozitívne návyky vrátane všímavosti a meditácie či zmenili svoje presvedčenie a otvorili sa nevídaným možnostiam.

Sila prítomného okamihu- Eckhart Tolle

Rovnako ako prvú knihu, aj túto som objavila najmä vďaka sociálnym sieťam. Po prečítaní rôznych recenzií som sa rozhodla, že predsa len do tejto knihy investujem a nemohla som urobiť lepšie. Musím poznamenať, že sa číta trocha ťažšie, preto si je na ňu potrebné, aspoň podľa môjho názoru, vyhradiť viac času. Niekedy sa mi stalo, že som sa k niektorým jej stránkam musela opätovne vracať, avšak záleží aj na tom, či ste pri čítaní pozorní.

Ako vraví obsah tejto knihy, jednoznačne patrí k tým knihám, ktoré majú moc radikálne zmeniť život čitateľa k lepšiemu. Táto kniha sa mi dostala do rúk v ťažšom období a ukazovala sa mi všade navôkol mňa ešte predtým, než som sa k jej kúpe rozhodla. Každá životná cesta predstavuje pri zmene určitú výzvu, avšak práve pochopenie, že jediný najdôležitejší okamih je ten prítomný dokáže zmeniť ľudské myslenie, ktoré je tak silno pripútané k minulosti a budúcnosti.

Sila prítomného okamihu vo mne opäť posilnila duchovnú stránku,

100 spôsobov, ktorými si zbytočne komplikujeme život- Dušan Kadlec

Tejto knihe a autorovi som venanovala samostatný článok s názvom Dušan Kadlec a jeho motivačná literatúra, no musela som ju spomenúť aj v tomto. Okrem tohto prvého vydania si v ňom môžete prečítať aj o druhom vydaní Zo dna ku hviezdam, ktoré je rovnako pútavé.

Tuto by som len zhrnula, že kniha je naozaj pútavá a je vidieť, že si na nej dal autor poriadne záležať. Ako som už spomínala v článku uvedenom vyššie, slovenskej motivačnej literatúre som nedávala veľkú nádej. Dušan Kadlec mi však toto presvedčenie zmenil a ja som jeho knihy prečítala už niekoľkokrát za sebou.

Čítali ste niektorú z uvedených kníh?

Ak áno, ako sa vám páčili?

Kedy som pochopila, že mám reálny problém s nakupovaním nových a nových vecí?

V podstate som o tomto probléme vedela ešte predtým, než som nákupnému šialenstvu prepadla. Vedela som o tom, len som to akosi nechcela vidieť. Moje neprestajné zakrývanie si očí skončilo až tak, že pri otvorení mojej skrine na mňa padala jedna hromada oblečenia za druhou. Myslíte si, že som tieto kusy nového oblečenia stihla vôbec vynosiť? Myslím, že odpoveď na túto otázku poznáte už samy.

Všetko sa to začalo v mojom pubertálnom veku, kedy som si oblečnie a celkové obliekanie začínala všímať čoraz častejšie. Vďaka internetu som mohla sledovať rôzne fashion blogy či online časopisy. Dokonca som ja sama mohla prispievať a "inšpirovať" ľudí mojím štýlom obliekania, hoci som sa obliekala ako kanárik a kombinovala všetko so všetkým. Avšak postupom času to prestalo byť zaujímavé. Ľudia už moje oblečenie predsa videli! Teraz by to chcelo niečo nové, niečo iné. To, čo ešte nikto nevidel. Alebo žeby videl?

Trendy ma premohli natoľko, že som ako stratená myš hľadala, a samozrejme kupovala, stále nové kúsky do svojho šatníka. A slovom stále myslím naozaj STÁLE! Nakupovala som každý jeden deň. Či už to boli vietnamské obchody, výpredaje alebo nákupy v secondhandoch. Hlavne, že som mala obrovské množstvo oblečenia, ktoré som následne mohla kombinovať a ukázať ľuďom navôkol seba. 

Oblečenia bolo viac a viac a ja som v tomto kolobehu plávala niekoľko rokov od mojich 13. Všetky moje úspory, vreckové a zarobené peniaze som míňala na nepotrebné hromady vecí, ktoré mi tak či tak ležali v skrini, úplne nedotknuté. Postupom času sa mi už prestali páčiť, alebo už "neboli trendy". A to, čo sa mi aj páčilo bolo nepoužiteľné hneď po prvom praní.

Ako som už spomínala v predošlom fashion poste, svoje zmýšľanie som sa rozhodla zmeniť v roku 2019 a to prechodom na minimilistický šatník. Bohužiaľ neúspešne. Po necelom mesiaci som sa opäť vrátila do starých koľají.

Dnes tu stojím znova rozhodnutá zmeniť sa! 

Môj šatník začína dýchať len vďaka vám. Za pomoci môjho Instagramového butiku @brinora_boutique som sa vzdala už viac ako polovice nenoseného, niekedy aj úplné nového oblečenia, ktoré potešilo práve niektoré z vás. Takto toto oblečenie využije niekto iný udržateľnejším spôsobom.

Hoci už som o pár kíl ľahšia, oblečenie stále triedim a postupne ho na tento butik nahadzujem. Ak by ste mali o niečo záujem, neváhajte a určite sa naňho pozrite. Možno nájdete niečo, čo vám padne do oka a budete to nosiť s omnoho väčšou láskou ako ja. 

Pamätajte však, že MENEJ JE VIAC!

Moja prvá návšteva Tatier!

A to si nerobím žarty. Prečo som sa k tomu odhodlala až teraz? To veru netuším ani ja sama. Každopádne mám z toho neuveriteľnú radosť, pretože tento zážitok bol fakticky nezabudnuteľný.

Nápad na túto "prechádzku" prišiel celkom spontánne, zo strany kamráta. Organizátori si na tom dali poriadne záležať a zvolali niekoľko našich ďalších priateľov. Netrvalo to dlho a už sme sa ako skupina dobrých ľudí viezli v autách po diaľnici smerom na východnú časť Vysokých Tatier.

Naša túra sa začala okolo 10:00. Turistický chodník začínal priamo od nášho parkoviska. Rýchlo sme sa prezuli do turistickej obuvy, zbalili všetko potrebné a mohli sme vyraziť.

,,Vedeli ste, že Zelené pleso dostalo pomenovanie podľa zelených škvŕn, ktoré spôsobilo vyvieranie prameňov na jeho dne? Podľa dávnej povesti však tieto škvrny spôsobuje oslnivý zelený drahokam, ktorý do vody spadol z priľahlého štítu Jastrabia veža." (severovychod.sk)

Nebudem vám klamať, cesta na Zelené pleso ma celkom prekvapila. Ja osobne som si pri stredne náročnej túre predstavovala niečo úplne iné. Zo začiatku sa cesta na vrchol zdala ako moja bežná prechádzka lesom so psíkom. Postupne sa náročnosť začala stupňovať, najmä pri stúpaní po labilnejších skalách. Nie raz sa mi stalo, že som si skoro vyvrtla členok. Horšie však boli skaly a kamene obmývané potôčikom, po ktorých sa to nesmierne kĺzalo.

Približne po 2,30 hod. sme sa dostali na vrchol, ktorý nás očaril svojimi nádhernými výhľadmi. Ja sama som z toho všetkého bola mierne v šoku a na krásu Zeleného plesa som sa nemohla vynadívať. Nečudujem sa, že práve Zelené pleso je jedným z najobľúbenejších turistických miest Vysokých Tatier.

Boli ste už niekedy na Zelenom plese?

Aké je vaše obľúbené turistické miesto?