Hneď prvý týždeň v novom roku sme začali spoločným rodinným výletom do nášho ľúbezného Poľska (naozaj sme tam častejšie než na Slovensku) a to do mesta nazývaného Krynica-Zdrój. Toto mesto určite dobre poznáte, hlavne čo sa lyžovania týka. Avšak aj keď navštevujeme podobné mestá a miesta dosť často, ešte nikdy som na klasickej lyžovačke nebola. Teda, ani som nestála na lyžiach.
Všetky tie dychvyrážajúce a krásou oplývané svahy zatiaľ sledujem z diaľky, alebo len z obrázkov. Veľmi rada by som sa to naučila, avšak jediné čo mi v tom bráni, je môj vlastný strach(čo ak sa z ničoho nič spustí lavína?). Hory ma síce volajú, len ja stále čakám...

S novým rokom prichádzajú aj nové predsavzatia. Avšak nie všetci sú s novoročnými predsavzatiami stotožnení. Podobný cieľ alebo niekedy aj úlohu sa nám totiž nie vždy podarí dodržať. Po niekoľkých týždňoch a možno aj mesiacoch snaženia sa, odopierania a nekonečnej sebakritiky, sa aj tak vrátime do starých a nechcených koľají. Prečo tomu tak je?

• Niekedy si toho na naše ramená nanesieme príliš veľa a celú tú ťarchu nezvládame uniesť.
• Nevidíme, alebo si ani nenájdeme motiváciu, vďaka ktorej by sme to dotiahli do konca.
• Naše porovnávanie sa s ostatnými nám bráni dosiahnuť vytúžený cieľ.
• Neustále sa obraciame do minulosti a vyčítame si všetko zlé čo sme kedy urobili.
• Necítime dostatok sebalásky a nedokážeme pochopiť seba samých. 

Ak ste sa s niektorým z bodov stotožnili verte, že vaše ciele nebudú splniteľné! 

Už to je pár rokov čo si každoročne zakladám diár a v podstate si to bez neho akosi neviem predstaviť. To, že si zapíšem čo ma nasledujúce týždne či mesiace čaká, vo mne vyvolá akýsi druh spokojnosti. A to ani nevravím o pocite, kedy si s radosťou začnem odškrtávať splnené úlohy. Preto sa stal diár mojou neodmysliteľnou súčasťou a zároveň aj nevyhnutným pomocníkom.
Nezapisujem si doň totiž len rôzne to-do listy, stretnutia či akékoľvek iné plánovačky. Diár využívam aj na zapisovanie nových nápadov, na kresby či iné postrehy a kreatívne myšlienky.