Studená jeseň sa k nám už pomaly blíži, a preto je potrebné využiť tieto posledné, ako-tak teplé dni naplno. Existujú kúsky, ktoré mne osobne dodávajú akýsi pocit luxusu, už len pri pohľade na ne. Jedným z nich sú práve vzorované pančuchy, prevažne v neutrálnom prevedení. Tento trend pôvodne začali značky ako Gucci, Chanel alebo Fendi. Vďaka tomu si posupne získal srdcia mnohých žien po celom svete.

Sú síce štýlové a výnimočné, pričom dokážu oživiť akýkoľvek jednoduchý outfit, no občas býva s ich stylingom o niečo väčší problém a určite sa nedajú kombinovať so všetkým. Okrem farieb je potrebné dávať si pozor na vzory či materiály, s ktorými sa ich rozhodneme kombinovať. Ja osobne som s tým zo začiatku mala menší problém. Tieto pančuchy, pôvodne kupované na stránke H&M pred dvoma rokmi, som nenosila dovtedy, dokedy som si nekúpila klasickú čiernu skukňu. Skúšala som s nimi kombinovať aj džínsovinu, konkrétne čiernu džínsovú sukňu, avšak výsledok bol oveľa horší, než bola moja pôvodná predstava.

Ako na styling?

Blúdila v myšlienkach a nevedela s tým prestať. Neustále sa kontrolovala, až jej to prerástlo cez hlavu. Do minulosti sa vracala niekoľkokrát do dňa a to ju neuveriteľne unavovalo. Nemala chuť na nič a nič jej už neprinášalo radosť. Prisudzovala vinu sebe samej a nenávidela sa za to. Nič pre ňu nemalo zmysel. Stála na okraji útesu s jednou jedinou otázkou. Aké je moje poslanie?

Vlastná myseľ ju ovládla natoľko, že zabudla kým v skutočnosti je. Sny ostatných pokladala za vlastné. Zabudla na tie svoje. V určitej chvíli ju to prestalo baviť. Nechcela takto pokračovať ďalej. Vtedy spoznala silu písania. Áno, rozprávala sa sama so sebou prostredníctvom obyčajného média vo forme papiera. Až po tejto skúsenosti sa vrátila jej stará túžba. Spoznala kým je. 

Pretože tváriť sa ako niekto iný, niekto, koho sama nepozná nemá zmysel.

Každý jeden z nás je kvet, ktorý potrebuje rásť. Všetci na to potrebujeme vlastný čas a priestor, pričom rastieme svojím vlastným spôsobom v akejkoľvek sfére. Nedávno som narazila na jedno zaujímavé video, ktoré ma donútilo zamyslieť sa nad jeho obsahom. Prečítala som si množštvo motivačných kníh či citátov a pozrela si veľa motivačných videí, no skoro žiadne na mňa nezapôsobilo tak, ako jednoduchý obsah tohto 20-30 sekundového videa:

,,Keď kvet nerastie, viníme z toho ten kvet alebo prostredie, v ktorom rastie? Predstavme si, že naša domáca rastlina nebude rásť. Budeme z toho viniť a kontrolovať samotnú rastlinu? Nie. Skontrolujeme jej pôdu, jej umiestnenie, svetlo, vzduch či vlhkosť. Pretože to je dôvod, prečo rastliny a kvety rastú. My sme tým kvetom. No pokiaľ nerastieme alebo nekvitneme správnym smerom, viníme z toho seba a nie naše prostredie. To, s kým sa rozprávame, s kým sa priatelíme, akých ľudí sledujeme na sociálnych sieťach a nad čím neustále premýšľame je dôvodom toho, že sa nikam neposúvame."

Táto téma samozrejme nie je rozoberaná prvýkrát. No určite aj sami viete, že podobné citáty, články a videá sú tu na to, aby sme si to mohli dookola pripomínať. Pretože ako ľudia zabúdame na tie najpodstatnejšie veci a ľahko sa necháme ovplyvňovať vonkajším svetom. Priznajme si, koľkokrát sme sa za všetko vinili? Koľkokrát sme sami sebe nadávali a v našich myšlienkach sa ponižovali? A pritom sa stačí pozrieť na prostredie, v ktorom žijeme. 

Myslím, že už som vo viacerých článkoch spomínala, ako mi pomohlo odstrihnutie sa od toxických ľudí v mojom živote. Spočiatku to nebolo vôbec príjemné, no samotné rozhodnutie urobiť to ma posunulo vpred. Avšak do každého života prichádzajú stále noví ľudia, ktorých toxicitu najskôr nevidíme. Preto je dôležité prehodnotiť to, akých ľudí si púšťame k svojmu srdcu a komu sa zdôverujeme. Ja osobne som sa už na tomto probléme viackrát popálila a výsledok môjho rýchleho konania mal nepríjemné následky.

Len prednedávnom som si zo svojho Instagramu mazala všetkých ľudí, pri ktorých (respektíve z ktorých) som len cez mobilný telefón cítila negatívnu energiu. Okamžite mi však napadlo: ,,Čo na to asi povie osoba, ktorá zistí, že ju už nesledujem? Neurazí sa?" Prečo by nás to malo zaujímať? Chceme aj naďalej robiť veci, ktoré robiť nechceme len preto, aby boli spokojní všetci naokolo? Takto sabotujeme samých seba. Ak chceme žiť pozitívny život, túto toxicitu by sme v sebe určite pestovať nemali.

Viete, čo je ďalším druhom toxicity v živote?

Niečo, s čím mám aj ja ešte stále problém. Hoci sa to väčšina z nás snaží prekonať, myšlienky o tom, čo si o nás myslia ostatní bývajú silnejšie, než naša pevná vôľa. Nikedy sú neškodné, no inokedy sú priam nebezpečné. Ak nemáme kontrolu nad myšlienkami, myšlienky preberajú kontrolu nad celým telom. To môže zapríčiniť rôzne psychické, ale aj fyzické problémy ako je napríklad stres, úzkosti, depresie, rýchle zmeny nálad, nadmerné potenie či nepríjemné bolesti hlavy až migrény.

Stojí nám to za to? Sme ochotní aj naďalej trápiť naše jediné telo a myseľ? Až 90% ľudí v našom okolí, tým mám na mysli verejné priestranstvá, prostredie školy či obchodné centrá, nás vôbec nerieši a nevníma. Ľudia sa zaoberajú svojimi vlastnými problémami a nemajú čas riešiť osobu, okolo ktorej prešli na ulici. Pri takýchto situáciách si v žiadnom prípade netreba domýšľať.

Hlavná myšlienka článku:

Staraj sa o seba. Pozoruj svoje vonkajšie, ale aj vnútorné prostredie a vykvitni. Rob to, čo chceš a užívaj si každý moment v prítomnom okamihu. Polievaj sa dobrými priateľmi, skvelými zážitkami, motivačnou literatúrou, chutným jedlom, pohybom a radosti zo života.

Písala som o tom už naozaj všade. Tuto na blogu, na mojom starom, ale aj novom Instagrame...

Keď som o tom písala prvýkrát, myslela som si, že som si týmto stavom už dávno prešla a že nič podobné už nikdy riešiť nebudem. No ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy. Väčšina z vás si o mne môže myslieť, že som čistý blázon, keďže svoje rozhodnutia stále mením a žiadna vec ma nebaví natoľko, aby som pri nej zotrvala príliš dlho. Pri tejto príležitosti nemôžem nespomenúť moje znamenie zverokruhu, ktorým je Blíženec a ktoré celú túto stále sa opakujúcu situáciu potvrdzuje.

Postupne si uvedomujem, ako sa s mojou osobnosťou, myšlienkami a postojom k určitým situáciám mení aj môj vkus a štýl obliekania. Zo všetkých pestrofarebných vecí som akosi už vyrástla a všetko stavila na jednoduché minimalistické kúsky v neutrálnych farbách. V mojom šatníku tým pádom nájdete len minimálne množstvo farieb, s ktorými som sa (dufám) nadobro rozlúčila.

Niekedy sa mi stane, že ja sama sa musím k niektorým mojim článkom vracať, aby som si pripomenula vlastné slová a myšlienky. Rovnako tomu bolo aj pri článku Ako nájsť svoj štýl obliekania z roku 2019, kde som celkom pekne predstavila body, podľa ktorých som sa vtedy riadila a ešte stále riadim. Vďaka tomu som prišla ku konečnému bodu a osvojila si svoj aktuálny štýl, ktorým je niečo medzi parisian a light academia aesthetic. Človek však nikdy nevie, kedy to zase zmením...