8. novembra 2021


Za posledné obdobie som vymenila klasickú beletriu za motivačnú literatúru, ktorá má v mojej izbe svoje vyhradené miesto. Hoci som prečítala, dovolím si povedať, dostatočné množstvo motivačných kníh, stále hľadám ďalšie, ktoré by ma mohli motivovať k činom a inšpirovať niečím novým. Občas to však končí stále rovnako. Po prečítaní knihu opäť vrátim na svoje miesto bez toho, aby som si jednotlivé informácie z nej akokoľvek zrekapitulovala.


Podľa môjho názoru to má podobne väčšina z nás. Ja osobne sa s týmto problémom stretávam u mnohých mojich známych, ktorých trápi to isté. Vojdu do kníhkupectva, uvidia veľkú hromadu kníh a nechajú sa pohltiť impulzívnym nakupovaním pútavých obalov. Samozrejme, každá motivačná kniha možno ponúka nové a nepoznané informácie, ktoré by nám v živote naozaj pomohli, aj keď úprimne povedané niektoré knihy sú naozaj ako cez kopirák. Avšak načo budeme bezmyšlienkovite čítať užitočné knižné informácie, keď si z nich v konečnom dôsledku do života nič nevezmeme?

Nebojte sa, sama tomu dostatočne neodolávam. Niekedy mám pocit, že som nakupovaním kníh nahradila hromadné nakupovanie oblečenia, s ktorým som donedávna mala neuveriteľne veľký problém. Za posledný mesiac som si kúpila 4 nové knihy, ku ktorým som sa ani nedostala. 


Motivačná literatúra ťa nezmení, pokiaľ sa sám nerozhodneš zmeniť

Môžeme prečítať aj stovky inšpiratívnych kníh, no čo z toho, keď sa opätovne vraciame k starým návykom? Možno aj sme motivovaní, avšak vydrží nám to maximálne niekoľko dní. Musíme si uvedomiť tú najpodstatnejšiu a zároveň najjednoduchšiu vec. Stačí začať od seba. Stačí zmenu chcieť a následne ju priať. Nič k nám nespadne z neba len tak. Ak niečo naozaj chceme dosiahnuť, jednoducho sa musíme postaviť a vyraziť, hoci aj bez mapy. 

Človek sa najlepšie učí za pochodu. Ja som to pochopila až vtedy, keď som si to vyskúšala na vlastnej koži. Nech som sa akokoľvek na daný moment pripravovala, nič mi nedalo viac, než možnosť prekročiť vlastnú zónu komfortu a počúvať svoju intuíciu.


Teraz nečítam motivačnú literatúru len aby som ju mohla mať odškrtnutú z môjho vymysleného wishlistu. Čítanie takýchto kníh má svoju určitú hĺbku, pričom sa niekedy musíme začítať aj medzi riadky. No odpovede na vaše otázky netreba hľadať len v knihách. Pýtajme sa seba. Čo naozaj potrebujem? Čo chcem dosiahnuť? Kým a akým sa chcem v živote stať?

Takéto knihy berte ako navigáciu, ktorá vám pomôže určiť správny smer. Ostatné už ostáva na vás.

Rozhodnete sa zostať na rovnakom mieste, alebo posúvať sa ďalej?



4. októbra 2021

 


Práve teraz sedím v mojej obľúbenej kaviarni, vychutnávam si tú najlepšiu kávu a píšem pre vás tento článok. Dúfam, že takéto možnosti nám vydržia čo najdlhšie, pretože presne toto mi pri práci neuveriteľne chýbalo. Neviem ako to máte vy, ale ja sa najviac sústredím na prácu práve v útulných kaviarňach. Milujem jemnú jazzovú hudbu v pozadí, šum rozhovorov a štrnganie pohárov či šálok. A na vôňu čerstvo namletej kávy určite nemôžem zabudúť.


Od tejto malej vsukvky sa však presuniem k dnešnej téme.

Minulým týždňom nám oficiálne skončil druhý týždeň na vysokých školách, ešte v prezenčnej forme výučby, za čo som nesmierne vďačná. Teraz už len môžem s čistým svedomím porovnávať a analyzovať aktuálnu situáciu s tou minuloročnou.

Ak to o mne ešte neviete, tak týmto rokom som prestúpila na inú univerzitu a nemohla som urobiť nič lepšie. Aký som k tomu mala dôvod? Tak, tých dôvodov bolo niekoľko a mohla som si z nich len vyberať.

Prvou a snáď najhlavnejšou príčinou prestupu bol môj psychický stav. Inak povedané na mojej predošlej univerzite som to jednoducho nezvládala. Budem k vám úprimná, chcela som s ňou skoncovať ešte na začiatku v októbri. Avšak predstava, že by som nič nerobila a slovenská byrokracia ma v týchto myšlienkach brzdili. To mi však moju nalomenú psychiku nevyliečilo a ja som sa naďalej rúcala. Pravidelný plač a stres boli u mňa na dennom poriadku. Zo stresu som pomaly opäť prestávala jesť a dostávala som sa do situácií, z ktorých by som sa bez pomoci blízkych nevymotala. A takto to ďalej nemohlo pokračovať. Moja nervozita odo mňa odháňala všetkých mojich priateľov a vzťahy medzi blízkymi sa mi viditeľne zhoršili. V tom čase som znova zanedbávala blog a hoci som ešte natáčala videá na YouTube, čoskoro som s tým jednoducho musela prestať. Môj úsmev a presvedčenie oklamať seba samú už naďalej nezaberali. Iné východisko, ako so všetkým skončiť, som v tom čase nevidela.

Ako druhý bod uvádzam “profesionálny” prístup doktorov, magisterov a všetkých ostatných titulovaných a významných ľudí (čítaj prosím ako profesori). Táto prestížna univerzita zrejme stúpla do hlavy každému, kto na nej učí. Samozrejme česť výnimkám, vďaka ktorým som to tam ako tak zvládala. Ponižovanie a výsmech študentov patrili asi k ich náplňam práce. Nebola som jediná, ktorá to zažila na vlastnej koži. Hoci sme už po týždni prešli na dištančné štúdium, bála som sa prihlásiť aj na spoločnú online hodinu. Vtedy som sa začala na 80% vzdávať. No ponižovanie neprestalo. 
Prečo si musí niekto neustále dokazovať to, že má významný titul? Ten nikdy neukáže to, akým človekom daná osoba je. Kde to sme, keď na úvodnej hodine vám profesor povie: “Podotýkam, že JA SOM DOKTOR.” To znamená, že je úplne iný človek ako my ostatní? Už vtedy som pochopila, že som si vybrala zle.

A posledným bodom je samotný odbor. Rozumiem, že sa nachádza pod katedrou Slovakistiky, ale nepreberať nič iné len slovenčinu namiesto toho čo sa preberať naozaj má je už iná káva. Schválne, čo si predstavíte keď sa povie odbor Masmediálnej komunikácie? Určite vám napadne prax v oblasti médií, rozhlas, televízne a internetové médiá, publikum, marketing a manažment a podobne. Nič z toho som tam bohužiaľ nezažila. Namiesto týchto praktických predmetov sme mali predmety ako filozofia, antropológia, ekonomika, sociológia a nespočetné množstvo predmetov zaoberajúcich sa Slovenčinou. Naivne sme si mysleli, že sa to po zimnom a zároveň aj úvodnom semestri skončí, no opak bol pravdou. Neprišla ani prax (tá príde až vo štvrtom, teda magisterskom stupni štúdia) a ani praktické a zaujímavé predmety. Hlúpostí bolo ešte viac.

Ak by ste sa pýtali, čo sa istotne pýtať budete, prestúpila som na Prešovskú univerzitu v Prešove do rovnakého odboru. A až teraz som konečne spokojná tam, kde som. Prístup profesorov sa ani nedá porovnať a moje psychické zdravie sa opäť dalo do poriadku. A práve za túto možnosť, vyskúšať niečo nové, som neuveriteľne vďačná.


13. septembra 2021


Motivačnú literatúru som začala čítať presne pred tromi rokmi a odvtedy sa jej držím ako kliešť. Najradšej podobnú literatúru čítam hneď ráno, kedy je moja myseľ ešte čerstvá a tak ľahšie vstrebe nové myšlienky a pútavé slová rôznych autorov. Najradšej na tom všetkom mám práve to, že pri čítaní inšpiratívnych a vzdelávacích kníh mi napadajú nové kreatívne myšlienky a bohaté nápady. Preto mám vždy pri sebe poznámkový blok, do ktorého si ich musím okamžite zapísať.


V dnešnom článku sa teda pozrieme na moje štyri obľúbené motivačné knihy. Niektoré z nich som si zakúpila len nedávno, niektoré mám ešte len rozčítané a niektoré sú prečítané už niekoľkokrát za sebou. (Prvý článok o literatúre si môžete pozrieť v starších príspevkoch na mojom blogu pod názvom Tipy na jarné čítanie / mojich 7 obľúbených kníh, preto o spomenutých knihách už písať nebudem, keďže všetko o nich nájdete v tomto článku)

Tak teda poďme na to!


Atómové návyky- James Clear


Táto kniha je jedna z tých, ktoré som si zakúpila len nedávno, a to práve vďaka TikToku. Odvtedy som na ňu počúvala len samé dobré ohlasy a objavovala sa v rebríčkoch najlepšie hodnotených kníh. Hneď ako som si ju zapísala do svojho wishlistu, utekala som do najbližšieho kníhkupectva a okamžite si ju aj kúpila. Niekedy je naozajstný problém zmeniť, alebo odstrániť svoje staré návyky. Ak sa k tomu už aj odhodláme, nezvykne nám to vydržať dlho. 

James Clear v tejto knihe ukazuje správny systém vytvárania nových nových návykov a ako si ich udržať, takpovediac doživotne. Dozviete sa napríklad o nabaľovaní nových návykov, ukáže vám ako si nový návyk zatraktívniť a ten zlý znepríjemniť alebo ako si preprogramovať mozog, aby si tieto nové návyky užíval.

Autor čerpá z biológie, psychológie a neurovedy, aby vytvoril zrozumiteľnú príručku o tom, ako docieliť, aby ste dobré návyky vnímali ako nevyhnutné a zlé ako nemožné.


Dobré vibrácie, dobrý život- Vex King


Ak patríte k milovníkom sebarozvoja, rovnako ako aj ja, táto kniha je práve pre vás. Pri tejto knihe začnem rovno jej spracovaním, keďže jej minimalistický a jednoduchý obal ma okamžite zaujal. Viem, že sa vraví, aby sme nesúdili knihu (ani nikoho iného) podľa obalu, ale čo vás na knihe upúta ako prvé okrem jej obsahu? 

Ak sa vo svete sebarozvoja pohybujete už dlhšie, Vexa Kinga určite poznáte. Tento svetoznámy motivátor zodpovedal na všetky otázky ohľadom vibrácií (a z časti aj zákone príťažlivosti) a svoje myšlienky a osobné skúsenosti zhrnul do tejto knihy. Musím sa priznať, že nie som ani v jej polovici a s mnohými jeho názormi a myšlienkami sa na sto percent zhodujem.

Hoci som ju ešte nedočítala, zatiaľ hltám každú jej stranu. Autor inšpiruje k tomu, aby ste prekonali negatívnu energiu a na prvé miesto kládli seba, pestovali vo svojom živote pozitívne návyky vrátane všímavosti a meditácie či zmenili svoje presvedčenie a otvorili sa nevídaným možnostiam.


Sila prítomného okamihu- Eckhart Tolle


Rovnako ako prvú knihu, aj túto som objavila najmä vďaka sociálnym sieťam. Po prečítaní rôznych recenzií som sa rozhodla, že predsa len do tejto knihy investujem a nemohla som urobiť lepšie. Musím poznamenať, že sa číta trocha ťažšie, preto si je na ňu potrebné, aspoň podľa môjho názoru, vyhradiť viac času. Niekedy sa mi stalo, že som sa k niektorým jej stránkam musela opätovne vracať, avšak záleží aj na tom, či ste pri čítaní pozorní.

Ako vraví obsah tejto knihy, jednoznačne patrí k tým knihám, ktoré majú moc radikálne zmeniť život čitateľa k lepšiemu. Táto kniha sa mi dostala do rúk v ťažšom období a ukazovala sa mi všade navôkol mňa ešte predtým, než som sa k jej kúpe rozhodla. Každá životná cesta predstavuje pri zmene určitú výzvu, avšak práve pochopenie, že jediný najdôležitejší okamih je ten prítomný dokáže zmeniť ľudské myslenie, ktoré je tak silno pripútané k minulosti a budúcnosti.

Sila prítomného okamihu vo mne opäť posilnila duchovnú stránku,


100 spôsobov, ktorými si zbytočne komplikujeme život- Dušan Kadlec


Tejto knihe a autorovi som venanovala samostatný článok s názvom Dušan Kadlec a jeho motivačná literatúra, no musela som ju spomenúť aj v tomto. Okrem tohto prvého vydania si v ňom môžete prečítať aj o druhom vydaní Zo dna ku hviezdam, ktoré je rovnako pútavé.

Tuto by som len zhrnula, že kniha je naozaj pútavá a je vidieť, že si na nej dal autor poriadne záležať. Ako som už spomínala v článku uvedenom vyššie, slovenskej motivačnej literatúre som nedávala veľkú nádej. Dušan Kadlec mi však toto presvedčenie zmenil a ja som jeho knihy prečítala už niekoľkokrát za sebou.


Čítali ste niektorú z uvedených kníh?

Ak áno, ako sa vám páčili?

6. septembra 2021


Kedy som pochopila, že mám reálny problém s nakupovaním nových a nových vecí?

V podstate som o tomto probléme vedela ešte predtým, než som nákupnému šialenstvu prepadla. Vedela som o tom, len som to akosi nechcela vidieť. Moje neprestajné zakrývanie si očí skončilo až tak, že pri otvorení mojej skrine na mňa padala jedna hromada oblečenia za druhou. Myslíte si, že som tieto kusy nového oblečenia stihla vôbec vynosiť? Myslím, že odpoveď na túto otázku poznáte už samy.


Všetko sa to začalo v mojom pubertálnom veku, kedy som si oblečnie a celkové obliekanie začínala všímať čoraz častejšie. Vďaka internetu som mohla sledovať rôzne fashion blogy či online časopisy. Dokonca som ja sama mohla prispievať a "inšpirovať" ľudí mojím štýlom obliekania, hoci som sa obliekala ako kanárik a kombinovala všetko so všetkým. Avšak postupom času to prestalo byť zaujímavé. Ľudia už moje oblečenie predsa videli! Teraz by to chcelo niečo nové, niečo iné. To, čo ešte nikto nevidel. Alebo žeby videl?


Trendy ma premohli natoľko, že som ako stratená myš hľadala, a samozrejme kupovala, stále nové kúsky do svojho šatníka. A slovom stále myslím naozaj STÁLE! Nakupovala som každý jeden deň. Či už to boli vietnamské obchody, výpredaje alebo nákupy v secondhandoch. Hlavne, že som mala obrovské množstvo oblečenia, ktoré som následne mohla kombinovať a ukázať ľuďom navôkol seba

Oblečenia bolo viac a viac a ja som v tomto kolobehu plávala niekoľko rokov od mojich 13. Všetky moje úspory, vreckové a zarobené peniaze som míňala na nepotrebné hromady vecí, ktoré mi tak či tak ležali v skrini, úplne nedotknuté. Postupom času sa mi už prestali páčiť, alebo už "neboli trendy". A to, čo sa mi aj páčilo bolo nepoužiteľné hneď po prvom praní.


Ako som už spomínala v predošlom fashion poste, svoje zmýšľanie som sa rozhodla zmeniť v roku 2019 a to prechodom na minimilistický šatník. Bohužiaľ neúspešne. Po necelom mesiaci som sa opäť vrátila do starých koľají.

Dnes tu stojím znova rozhodnutá zmeniť sa! 


Môj šatník začína dýchať len vďaka vám. Za pomoci môjho Instagramového butiku @brinora_boutique som sa vzdala už viac ako polovice nenoseného, niekedy aj úplné nového oblečenia, ktoré potešilo práve niektoré z vás. Takto toto oblečenie využije niekto iný udržateľnejším spôsobom.

Hoci už som o pár kíl ľahšia, oblečenie stále triedim a postupne ho na tento butik nahadzujem. Ak by ste mali o niečo záujem, neváhajte a určite sa naňho pozrite. Možno nájdete niečo, čo vám padne do oka a budete to nosiť s omnoho väčšou láskou ako ja. 


Pamätajte však, že MENEJ JE VIAC!




Instagram

Brinora. Theme by STS.