Brinora

Stále čakám, no akosi sa nemôžem dočkať. Pomaly rátam posledné školské dni v tomto roku a čím viac sa teším na voľno, prázdniny a vytúžené nič nerobenie, tým pomalšie čas kráča uteká. O darčekoch ani radšej písať nebudem. Boli dni (azda aj roky...) kedy som darčeky riešila dva mesiace dopredu a všetko som mala pekne naplánované. Teraz si to nechávam na poslednú chvíľu a posledný týždeň si klepem po hlave s ľutujem svoje smiešne rozhodnutie. Jedna vec je pre mňa istá. Viem, že tento rok sa odo mňa nikto (ak a to teda vydarí) nedočká kupovaného darčeka. Tentokrát som stavila na handmade výrobky, ktoré sú aspoň podľa mňa viac ocenené než niečo narýchlo a na poslednú chvíľu kúpené. Aby sa nepovedalo, jeden darček už vyrobený mám a to je pre mamku. (uvidíš možno v ďalšom článku) A čo vy? Kupujete, vyrábate alebo kombinujete vianočné darčeky?

Po vegánskom tekvicovom koláči sem znova prichádzam s ďalším (vianočným?) chutným, viac zdravým než nezdravým receptom. No ešte pred uverejnením receptu mám na vás jednoduchú otázku. Čo si predstavíte pod pojmom Vianoce? 

Ja si okrem chvíľ prežitých s rodinou a priateľmi predstavím pečenie perníčkov a iných dobrôt s ich nádhernou vôňou, ktorú cítiť až na koniec našej ulice. Takže keď sa mi v tomto období zvýši troška času, hneď ho využijem na moje kulinárske a cukrárske (ne)schopnosti. A presne takto vznikol aj tento Oreo cheesecake. Inšpirovala som sa receptom od svetoznámeho Tasty, tak dúfam, že ho radi vyskúšate.

Posledné mesiace sa s rôznymi akciami priam pretrhlo vrece a ja si to nesmierne užívam! Hneď po návšteve Burzoblšáku (ak si nečítal, tak čítaj) som mala ďalšiu skvelú príležitosť byť na skvelej charitatívnej módnej prehliadke. Toto bola prvá módna show, na ktorej som sa zúčastnila a bolo to úžasné! (a nie len preto, že sa mi konečne podarilo niečo vyhrať v tombole) Tohtoročná téma sa niesla v duchu, môjmu srdcu milému, folklóru. 

Sú dni kedy by som sa najradšej zahrabala niekde hlboko pod zem. Nie len že pomaly nič nestíham, ale ešte k tomu sa mi stávajú rôzne trápne situácie, na ktoré sa ťažko zabúda. Neskôr si však uvedomím, že to mohlo byť aj horšie a nad dávno vzniknutou situáciou len so smiechom spomínam. Určite sa to párkrát stalo aj Vám. V momente keď sa vám stal trapas, by ste sa radšej nikomu nechceli ukázať (a nie len kvôli červeni na celej tvári). Musím povedať, že na takéto chvíle mám permanentné šťastie. (škoda, že len na tie)

V hlave mám tisíce myšlienok. Či sú dobré alebo zlé? Netuším. V podstate už neviem čo si mám o tom všetkom myslieť. 

Moje pocity sa výrazne zmenili po prečítaní (teda aspoň pre mňa) veľmi inšpiratívneho článku od úžasnej Bee z blogu A STYLISH BEE (klikni na odkaz a nájdeš to tam!) Blogový svet už veru nie je tým, čím bol kedysi. A presne to ma najviac trápi. Všetko sa postupne vytráca rovnako ako aj chuť blogerov písať. Viacerí riešia len to, aký článok alebo recenziu na vybraný produkt by mohli napísať, aby z toho mali nejaké peniaze. Kde sa vytratila tá vášeň a radosť z písania? Je pravda, ako už spomínala aj Bee, že ľudí prestáva baviť čítať články. Ak niekto narazí na príliš dlhý článok, radšej z daného blogu odíde. Nikoho už v podstate nezaujíma aký mal kto deň alebo čo má spisovateľ blogu nové. 

Rada skúšam nové veci a rovnako to je aj v pečení a varení. Nie som síce vegan, ale baví ma piecť aj z iných surovín a nahradiť tie bežné niečím (pre mňa) novým. Ak mám povedať pravdu, zo začiatku som sa celkom bála ako mi to bude chutiť. No hneď po prvom súste som sa svojmu strachu začala čudovať. Ani nie je poznať, že tento skvelý koláč pozostáva z vegánskych surovín. Chutí podobne ako ten klasický. Dokonca, keď som ho dala ochutnať bratovi čo o vegánstve nechce ani počuť nevravela som mu, že je tento krásavec vegan a dosť si ho pochvaľoval, čo ma veľmi teší.

A čo je na tom všetkom najlepšie je, že pozostáva len z piatich surovín a jednou z nich je lahodná tekvica, bez ktorej si jeseň neviem predstaviť!

Tiež radi skúšate neskúsené alebo radšej ostávate pri tradičných receptoch?

Kto by bol kedy povedal, že tento trend z roku 2006 sa uchytí aj teraz? Samozrejme všetko sa do módy stále vracia. Nič iné sa ani očakávať nedá. 

Áno. Vravím o kvetovaných nášivkách, výšivkách a všemožných druhoch potlačí.

Mňa osobne tento jarno-letný trend oslovil. Určite si vravíte prečo o tom píšem tak neskoro, keďže rovnako ako všetky trendy, tak aj tento pomaly ale isto utícha. No chcela som si tento článok nechať až na teraz a to hlavne kvôli skvelému DIY nápadu. 

Ak sa povedia kvety, určite si veľa z vás predstaví rozkvitnuté lúky, farby a hlavne jar a leto. No prečo nepresunúť kvety aj do jesene? Je to síce nezvyčajné, ale "originálne" nápady sa predsa cenia.

Čo vlastne znamená mať rád sám seba? Jednoduchá otázka, na ktorú by vedel odpovedať každý. No vieme si to aj tak zobrať? Vieme takto žiť? Vieme ju precítiť?

Veľa z nás bohužiaľ nie. Je na tom všetkom niečo, čo nedokážeme pochopiť. 

Stále na sebe vidíme len to zlé. Nie sme spokojní s ničím čo robíme a už vonkoncom nie s tým, ako vyzeráme. Vymýšľame na sebe chyby, ktoré vidíme len my a nikto iný. 

príliš tučná, príliš chudá, malé prsia, príliš kučeravá, veľký nos, príliš zamyslená, príliš vysoká alebo nízka...a mnoho ďalších iných vecí a vlastností.

Ani sa ten rozruch poriadne nezačal a už máme všetci toľko povinností, až nám z toho praská hlava. V tom cirkuse sme len jeden týždeň a práca sa len tak kopí nie len na pracovnom stole, ale aj v mojej hlave. Vidím, že tento rok bude poriadne náročný, no snažím sa myslieť na iné myšlienky a kompenzovať si to aspoň prechádzkami v prírode. No nič nepomáha! (dokonca ani chutný koláč...)

Musím urobiť zopár zmien, s ktorými sama nie som spokojná a ešte stále neviem ako si to všetko naplánujem. Robí mi totiž veľký problém rozlúčiť sa s niečím, čo ma baví kvôli škole...

Snažím sa na to nemyslieť! Snažím sa nemyslieť na to, že od zajtra to nečaká len mňa, ale aj všetkých ostatných. Presne tak. Nastupujeme na front. (to je ale myšlienka)

Tieto prázdniny boli vážne skvelé! (teda až na ich nudný začiatok...) Znova som pochodila rôzne miesta a spravila trilión fotiek. Chcela by som to všetko zhrnúť do jedného článku, tak dúfam, že sa prinútim. Toto leto však bolo zakončené parádne! Včerajšok bol špicový plný skákania, tancovania a sem-tam aj falošného spievania. Všade lietali konfety a my sme na nich s úžasom pozerali. Stalo sa toho veľa, no o tom potom.

Je skvelé mať znova svoju tvár bez všetkých opuchov. Aspoň môžem normálne ísť medzi ľudí a pekne sa usmievať. (naozaj si vážte to čo máte!) 

Ako tak dni plynuli a ja som si znova užívala voľnosť a slobodu, tak mi to všetko ozaj chýbalo. Hneď keď bola možnosť som to musela spraviť zas! Veď predsa dvojtýždňová absencia je príliš dlhá na to, aby som sa nezosypala. Deň vyberania stehov (au...) sme využili aj na rôzne iné veci. Lozili sme po všakovakých obchodoch a butikoch (objavila som jeden úžasný!) navštívili ten najlepší sekáč , skoro všetky drogérie a zašli do dokonalej Mafinkárne aj do Leviathanu na božské špagety! 

Jednoducho deň matky a dcéry!

Ako sme tak kráčali mestom (a nakupovali ako šialené) zbadala som jedny úžasné no dosť drahé džínsy. Tak som si povedala Prečo si ich nevyrobiť? Dokonca som ešte v sekáči našla parádne Mom´s jeans takže bezpochyby to bolo znamenie výrobu týchto nových krások!

Ako tak pozerám, receptový článok tu bol naposledy v novembri 2016. (to je celkom dosť dávno) Je načase zmeniť to, no nie? Tieto cupcakes už stihli postrehnúť svetlo sveta a to na mojom instagrame. Teda vlastne na instagramovej stories! Veľmi ma potešilo, keď mi hneď po uverejnení prichádzali správy ohľadom receptu a samé pozitívne komentáre na ich výzor. Nikdy sa mi to totižto nestalo a vtedy som bola prekvapená a potešená zároveň. Tak teda TU ICH MÁTE V PLNEJ KRÁSE!

btw. Veľmi krásne ďakujem za milé komentáre k predchádzajúcemu článku. Ani si neviete predstaviť, ako ste mi zlepšili náladu a milo pohladili dušu <3

To najhoršie mám za sebou a zostala mi po tom len ukrutná bolesť! Nemôžem NIČ!

Málokto to vedel, a predsa na to všetci prišli. Hlavné je, že som prežila! Včera bol totižto najhorší deň v mojom živote! (a ani nechcem vedieť koľko takých ešte bude) Na operáciu som mala ísť ešte v roku 2015 no na úžasné rady ostatných sme to všetko odložili, až kým neprišlo to najhoršie...

Už v puberte som mala problémy so sánkou. Ustavične v nej praskalo a nedalo sa to nijako kontrolovať. Lekári prišli na to, že to bude zubami, presnejšie osmičkami- ľudovo povedané zubami múdrosti. Škoda len, že tie ešte neboli vonku. nejako sa zasekli v sánke a to si žiadalo operačný zákrok, kde mi ich doslova museli zo sánky vyrezať! Túto bolesť neprajem ani tomu najhoršiemu nepriateľovi. Teraz tu len tak sedím (nesmiem vykonávať žiadnu fyzickú aktivitu dokonca ani umývať riad) celá opuchnutá a vyzerám doslova ako postavička z Minecraftu.

Milujem leto. Milujem krásne západy slnka, vodu a teplo. Ach to teplo... Je fajn, ale nie až tak.  Pri týchto horúčavách sa cítim ako snehuliak, ktorí sa má každú chvíľu roztopiť. Ak som na slnku príliš dlho, som neskutočne unavená a nemám chuť na nič, len spať. Tak mi chýba voda! Už je jedno v akej podobe. Hoci aj v daždi, aby som mohla ísť von len tak a nechať si stekať kvapky po vlasoch. Chcem zimu... ale nie! Stačí len menšie číslo na teplomere. Kedy to už skončí?

Polovica za nami a polovica pred nami.

A čo som urobila? Poriadne nič! Maximálne som sa spálila na slnku až tak, že sa nemôžem oprieť chrbtom o operadlo stoličky. (krutá bolesť) Vlastne, nie že som neurobila nič. Je toho celkom dosť, čo som za posledný týždeň zvládla. Dajme tomu, že som sa pustila do menšej úpravy & rekonštrukcie mojej izby. (znova tá nespokojnosť) Je utrpenie pozerať sa stále na to isté a nič nezmeniť. Ďalšou zmenenou vecou (teda okrem mojich vlasov, na ktoré si zatiaľ ešte len zvykám) je, že sme sa pustili do stavby rodinného altánku a chaty. A ako správne dievča, sa rodičom snažím pomáhať zo všetkých síl. a presne kvôli tomu ma aj spálilo No snažím sa nesťažovať si, pretože naša spoločná práca vyzerá fest dobre!

Poviem Vám, týždeň bez internetu a všetkých možných sociálnych sietí mi naozaj prospel. Aj keď sa musím priznať, že mi to celkom chýbalo. Vrátila som sa v piatok a prvé čo som urobila (hneď ako som a vybrala preč z Domaše a po privítaní so psom) bolo, že som vzala do ruky mobil a kontrovala všetko, čo sa za posledný týždeň na všemožných sociálnych sieťach stalo. Ale jednoznačne Vám odporúčam dať si od všetkého pokoj a jednoducho vypnúť wifi a užívať si normálny život.

Po nekonečnom upravovaní fotiek som sa rozhodla dokopať sa k tomuto DIY článku. Ten tu nebol už poriadne dlho, čo? Vopred Vás upozorňujem, že tento nápad je zložitejší než DIY, ktoré tu boli doteraz.

Už s tým prestanem! Sľubujem! (teda aspoň v to dúfam)

Za posledný mesiac sa tu vystriedalo viac než 5 rôznych blogových dizajnov. Určite to neliezlo na nervy len mne, ale aj Vám. Mám už raz takú povahu... s ničím nie som poriadne spokojná a veľa vecí mi vadí, keď nie sú presne podľa mojich predstáv. Snažila som sa vytvoriť si vlastný design, no bohužiaľ neúspešne. Netreba na to len riadnu kreativitu a premyslenie, ale aj veľa času.

Nakoniec som sa rozhodla investovať, ako mi jedna známa blogerka poradila. Je to už totiž niečo profesionálnejšie a praktickejšie. Čo na to vravíte?

Uvedomujete si to? Ozaj už prišli prázdniny. Tak som sa na nich tešila, až si to sama vôbec neuvedomujem. Takpovediac sa mi o týždeň predĺžili. Ak sledujete môj Instagram určite ste si všimli, že som bola mimo Slovenska. Presnejšie to bolo Poľsko zasaznova a prebiehajúce tanečné sústredenie. Ani som nevedela, že to môže byť tak úžasné! Viac vám o tom ale poviem v budúcom článku, na ktorý sa chystám už onedlho. 

Toľko zážitkov v jeden deň! Stačil mi jeden jediný deň a môj život naberá iné obrátky.

Vravím to, ako by na svete nebolo nič iné čo by mi mohlo zmeniť život :D. Nejde vlastne o zmenu života, ale skôr o zmenu pocitov a prijatie nových skúseností.

O tom všetkom bol Dobrý festival! Bola som aj minulého roku, ale ani zďaleka to nebolo také, ako tento rok! Vidieť živú LP rovno pred sebou, spievať s ňou všetky tie nádherné piesne, skákať, tancovať, smiať sa... A to všetko hlavne s mojimi najlepšími priateľmi!

Sloboda! Konečne sloboda. Žiadne povinnosti a zbytočné stresy. Skončilo sa to! Prvý ročník je ako tak za mnou a ja si môžem vydýchnuť. Zdá sa mi, akoby som len včera nastúpila na novú školu a teraz už končím prvý rok. Utieklo to veľmi rýchlo. Možno až príliš.

Teraz myslím len na jediné. Prázdniny a všetky tie plány, ktoré sa dúfam stanú skutočnosťou. Hneď prvý sa udeje zajtra, a tým je Dobrý festival. Kúpila som si len jednodňovú vstupenku, keďže moja peňaženka plače. Veď predsa som si to nemohla nechať ujsť. Kedy sa vám naskytne možnosť, že vo vašom meste vystúpi sama LP? Keď som sa to prvýkrát dozvedela, myslela som si, že je to obyčajný žart. No keď mi to internet a všetky sociálne siete potvrdili, skoro som sa rozplakala od radosti. Veľmi sa teším, ale samozrejme mám aj strach, že sa niečo pokazí. (to by som nebola ja!) 

Chystáte sa aj Vy na Dobrý festival? S kým sa tam uvidím?

Tak ako som sa na tento článok tešila, tak som naň aj zabudla. Posledné týždne toho mám celkom dosť čo sa týka školy. Akoby sa všetci pomiatli a všetko doháňali na poslednú chvíľu. Dlhšiemu spánku som dala konečné zbohom, Už nech sa to všetko skončí...

17. To číslo je znova väčšie. Ani som sa nenazdala a prišli moje narodeniny, ktoré som oslávila ešte v pondelok. (áno, práve preto som zabudla) Zase o rok staršia a stále sa cítim nejak rovnako. Nič nové! A ani som to neočakávala. Poriadne sme to oslávili včera s mojimi úžasnými priateľmi. Už dlho som negrilovala a s nimi to bolo omnoho lepšie. Pozeranie filmov, skúšanie Don´t laugh challange a mnoho iného mi pripomenulo, aká som za všetko vďačná práve IM!

Už nemyslím na nič! Moja myseľ je od začiatku mája naprogramovaná na prázdniny a všetky veci (niekedy aj dôležité) idú mimo mňa aj moju myseľ. Chcem, aby sa to šialenstvo konečne skončilo. Chýba mi oddych a len tak nehybne ležať na slniečku alebo skôr dlhé veľmidlhé prechádzky a túry. Našťastie na ďalší týždeň sa začínajú maturity (no nie je to až tak šťastný týždeň pre maturantov a týmto im držím palce!) a nám sa ako tak nastavil pohodlný týždeň. V pondelok sa chystáme do Budapešti a ani si neviete predstaviť ako sa tam teším. (a to ešte aj s ľuďmi, s ktorými sa oplatí byť) Ak nezabudnem doma vo všetkom tom zhone fotoaparát, nafotím všetko čo sa hýbe aj nehýbe. Dúfam, že nemám skreslené predstavy a nakoniec sa z toho vykľuje fraška! Uvidíme...

Opäť sa hlásim a tentokrát celá ubolená. Bolí ma všetko od palca na nohe až po korienky vlasov. Ale všetko to stálo za to. Prečo? Myslím, že som to tu nespomínala (aj preto, lebo som na 100% nevedela či to je isté) ale v piatok som odchádzala do Poľska na workshopy scénického tanca. (ešte teraz mi z toho búši srdce) Vybrali ma. To vážne. Poviem Vám teda, že som až prekypovala šťastím. Sama o sebe si myslím, že nie som ešte skúsená tanečníčka a treba sa mi toho čo to naučiť, no tento predĺžený víkend plný nových skúseností som si náramne užila. A k tomu skvelý bonus s ľuďmi, ktorých mám rada! 

Poľsko. Zdá sa, že všetky moje cesty vedú práve tam. Je to krajina, ktorej jednoducho nemôžem odolať. Prečo? Na to sama neviem odpovedať. Tento štát má niečo do seba, aj keď sa niekomu môže zdať úplne obyčajný ba priam až nudný. Opak je ale pravdou.

Postupne si začínam uvedomovať, že čoskoro sa končí školský rok a mne treba opraviť zopár známok. Ako je to možné? Veď čoskoro už začnú letné prázdniny a my si budeme môcť užiť to ticho a relaxovať. Zbehlo to ako voda a ja sa teším z každej novej skúsenosti. Myslíte si, že preháňam? Nie, práve naopak. Všetko, čo som doteraz zažila bolo skvelé. Hoc to boli dobré aj zlé dni, dali mi niečo do môjho poplašeného života. A presne o tom to je! Tešiť sa aj z maličkostí. Či sa týka školy alebo vecí v iných situáciách. Tak sa teš aj ty a ži túto chvíľu práve teraz! možno je tento článok bez pointy, ale píšem to, čo mám na srdci 

A prečo to vlastne píšem? Doteraz som si myslela aké je všetko zložité a hlavne moja škola. Žiaden čas na nič. To ale vôbec nie je pravda. Ak si správne rozvrhnete činnosti zvládnete ozaj aj nemožné. Nesťažujem si. Som spokojná so všetkým ako to je. Už sa nebudem ľutovať. Ak zvládnem postaviť sa pred haldu ľudí a prezentovať prácu, tak zvládnem aj školu! Tak, ako všetci ostatní...

Všetci poznáme chokre. Veď kto by ich nepoznal, všakže? Niekomu lezú krkom a iným sa to nesmierne páči aj keď dnes ho už má veru každý. A môj názor? Keď som videla, že vlna chokerov ľuďom prerástla cez hlavu a nosili ich naozaj všade, tento "trend" ma prešiel. Postupom času mi nejaký ten obojok na krku chýbal. Vrátila som sa teda naspäť k niečomu zabudnutému iba trochu inak. Rozhodla som sa vyrobiť si niečo, čo zatiaľ každý nemá. 

Folklór je jeden zo štýlov, ktoré majú niečo do seba. Sú výnimočné a každá krajina je na ten svoj nesmierne hrdá. Rovnako je na tom aj naša rodina. Folklórom žijeme neustále a keď sa niekde niečo deje folklór tam nemôže chýbať. Preto je aj folklore choker jeden z motívov na oživenie obyčajného outfitu.

Polovičku jarných prázdnin máme už "úspešne" za sebou. (všetko tak rýchlo letí) Začiatkom prázdnin som si vravela, že sa budem každý deň venovať blogu. Či už článkom alebo dizajne. Určite ste si všimli dizajn. Tento ma nejako omrzel. Stále hľadám niečo nové. Mením, opravujem, prepisujem a znova mením. Aj keď sa to nezdá, takto som na počítači aj 6 hodín v kuse s nulovým výsledkom. Premýšľala som aj nad kúpou domény, no príde mi to zbytočné a aj drahé (keďže som študent peniaze si odkladám na iné veci) Vedeli by ste mi v tomto poradiť? Budem Vám vďačná.

Samozrejme stále, keď mám čas niečo nafotiť alebo sa mi jednoducho niečo nafotiť chce, je takéto odporné počasie. Mám na to šťastie. Iné vysvetlenie nie je. Po veľmi dlhom čase som sa rozhodla do svojho outfitu skombinovať túto vzdušnú maxi košieľku, ktorú ešte nosila moja mamka. A presne to mám na tom všetkom najradšej. Možnosť využiť aj staršie veci, na ktoré sa už dávno zabudlo. Ani si nechcem predstaviť, že by ju mamka vyhodila. Bola som v správnom čase na správnom mieste!

Môj najnáročnejší týždeň konečne skončil a ja si môžem spokojne vydýchnuť. Udialo sa toho neskutočne veľa a aj keď tieto dni boli vážne stresujúce, náramne som si ich užila. Zažila som ten najkrajší ples všetkých čias a na Stredoškolskej odbornej činnosti postúpila na krajské kolo. Sama som tomu nemohla uveriť. Vážne sa to podarilo!

Je toho veľa o čom by som Vám chcela porozprávať, no radšej sa vrhnem na dnešný článok. Nepíšem veľa recenzií, ale tentokrát som sa k tomu dokopala, pretože tento zázrak Vám jednoducho musím ukázať!

Znova sa hlásim šťastná a skoro zdravá. Aj keď moje náznaky chrípky pomaly ale isto odchádzajú (a verte mi, že posledné tri dni to bolo na nevydržanie) chrípkové prázdniny pretrvávajú. Práve tie prišli práve vhod. Zajtra totižto odchádzam na víkendové tanečné sústredenie (podrobnejšie vám o tom porozprávam v samostatnom článku, pretože je toho na vysvetľovanie až-až) a už fakticky neviem čo si mám pribaliť do ockovej gigantickej cestovnej tašky. Stále mám strach, že niečo dôležité zabudnem doma. Nevedeli by ste mi poradiť nejaký fajn zoznam? Teraz by sa neuveriteľne hodil.

Celkovo mám z toho zmiešané pocity. Idem tam prvýkrát a neviem čo mám očakávať. Možno to bude úžasné a možno aj nie. Zatiaľ sa nechám len prekvapiť a po tom všetkom vám niečo o sústredení napíšem. 

Zima nám postupne slabne a ja to ako tak využívam. Inak by som si do mínusových teplôt určite bomber nevzala. Našla som aj moje zabudnuté boyfriendy zo sekáča. Ako som na nich mohla len zabudnúť? Premýšľam či sa k tomuto outfitu hodí aj čiapka. No posúďte sami.

 Január už je v podstate v polovici a ja sa len tak bezducho túlam svetom. Moja radosť z nového roka stále pretrváva, hoc môj stereotyp pokračuje. Verím, že sa všetko nejako zmení a tento rok ešte len bude mať svoje pozitíva. Dni postupne ubiehajú a ja v jednom kuse riešim len Stredoškolskú odbornú činnosť. Moja práca je síce hotová, no moje stresy sa len stupňujú. Hlava mi ide prasknúť z toľkých nových vedomostí. Niekedy tmavé dni mi spríjemňujú moji priatelia už len ich prítomnosťou. Ako som len rada, že ich mám.

Keď sme fotili tento fit, tak som si ani poriadne neuvedomovala aké je počasie. Vybrala som si ten najlepší čas na fotenie. Sama som nevedela či sa mám pozerať do objektívu alebo rovno zatvoriť oči. Dopadlo to ako to dopadlo a z toho vznikli tieto fotky bez pointy. Aspoň sme sa vtedy nasmiali až sme doslova padali na zem.