Brinora

Moja prvá návšteva Tatier!

A to si nerobím žarty. Prečo som sa k tomu odhodlala až teraz? To veru netuším ani ja sama. Každopádne mám z toho neuveriteľnú radosť, pretože tento zážitok bol fakticky nezabudnuteľný.

Nápad na túto "prechádzku" prišiel celkom spontánne, zo strany kamráta. Organizátori si na tom dali poriadne záležať a zvolali niekoľko našich ďalších priateľov. Netrvalo to dlho a už sme sa ako skupina dobrých ľudí viezli v autách po diaľnici smerom na východnú časť Vysokých Tatier.

Naša túra sa začala okolo 10:00. Turistický chodník začínal priamo od nášho parkoviska. Rýchlo sme sa prezuli do turistickej obuvy, zbalili všetko potrebné a mohli sme vyraziť.

,,Vedeli ste, že Zelené pleso dostalo pomenovanie podľa zelených škvŕn, ktoré spôsobilo vyvieranie prameňov na jeho dne? Podľa dávnej povesti však tieto škvrny spôsobuje oslnivý zelený drahokam, ktorý do vody spadol z priľahlého štítu Jastrabia veža." (severovychod.sk)

Nebudem vám klamať, cesta na Zelené pleso ma celkom prekvapila. Ja osobne som si pri stredne náročnej túre predstavovala niečo úplne iné. Zo začiatku sa cesta na vrchol zdala ako moja bežná prechádzka lesom so psíkom. Postupne sa náročnosť začala stupňovať, najmä pri stúpaní po labilnejších skalách. Nie raz sa mi stalo, že som si skoro vyvrtla členok. Horšie však boli skaly a kamene obmývané potôčikom, po ktorých sa to nesmierne kĺzalo.

Približne po 2,30 hod. sme sa dostali na vrchol, ktorý nás očaril svojimi nádhernými výhľadmi. Ja sama som z toho všetkého bola mierne v šoku a na krásu Zeleného plesa som sa nemohla vynadívať. Nečudujem sa, že práve Zelené pleso je jedným z najobľúbenejších turistických miest Vysokých Tatier.

Boli ste už niekedy na Zelenom plese?

Aké je vaše obľúbené turistické miesto?

Spomínam si na môj článok z roku 2019 s názvom Minimalizmus - prechádzam na minimalistický šatník. Pri jeho písaní som bola nadšená! Vtedy som to myslela smrteľne vážne a bola som odhodlaná zmeniť seba a rovnako aj všetkých naokolo. Kde však nastala chyba? Prečo som so všetkým prestala? Všetko bolo predsa dokonalé!

Áno, už si spomínam. Bolo to mojou slabou vôľou pri prechádzaní okolo fast fashion reťazcov, ktorým som skrátka nemohla odolať. A nebudem vám klamať. Držalo ma to až doteraz.

V tomto článku vám bohužiaľ neprinesiem žiadne tipy na to, ako pri zmene k minimalizmu postupovať. Sama to ešte neviem a učím sa za pochodu môjho rýchleho rozhodnutia, ktoré prišlo z nenazdajky len pred pár týždňami. Vtedy som sa nad sebou musela vážne zamyslieť.

Čo bolo reálnym dôvodom môjho, skoro každodenného, nákupu nového a nového oblečenia? Chcela som v sebe zaplniť dieru smútku? Alebo som chcela byť trendy, ako mi to nakázali sociálne siete? Čo slovo trendy vlastne znamená a čo sú celkovo tie trendy?

Pri otvorení skrine na mňa padali veci z každej strany. Túto problematiku by som pochopila, keby som nosila aspoň polovicu z nich. Čo z toho, že som individuálne kúsky mala na sebe raz a to len kvôli fotke na Instagram? Takéto "uznanie" od ostatných skutočne nepotrebujem. Touto rýchlou módou a nekontrolovateľným nakupovaním som sa nechala úplne ovládnuť. Doslova som pri tom stratila zdravý rozum. Predstavte si, že už tretí deň triedim svoj šatník a ja z neho stále vyhadzujem ďalšie a ďalšie kúsky.

Preto som sa zásadne rozhodla zmeniť svoje zameranie a celkový prístup.

Módu milujem a nehodlám sa jej vzdať! Ale dá sa ju milovať aj iným spôsobom, než len nakupovaním a vytváraním ďalšieho odpadu. Preto sa jej na mojom blogu budem venovať aj naďalej. Len trošku inak.

Dúfam, že vás moja cesta, ktorú budem spoločne s vami zdieľať, bude zaujímať a možno vás inšpiruje k zásadným činom. Nesľubujem vám, ani sebe, rýchle zázraky. Tento proces si vyžaduje svoj čas a ak tu medzi vami sú ľudia, ktorí si tým prešli, určite vedia o čom vravím.

Držte mi v tom palce 🤍

Banská Štiavnica.

Rozprávkové mesto, pri ktorom nemáte pocit, že ste na Slovensku. Sama som tomu nemohla uveriť. Išla som si oči vyočiť pri toľkej kráse. A to nepreháňam!

Banskú Štiavnicu mám na svojom travel wishliste napísanú už veľmi dlho a konečne sa mi ju tento rok podarilo navštíviť. Spolu s priateľom sme sa tak rozhodli len necelý týždeň pre naším odchodom, čiže sa dá povedať, že to bolo celkom spontánne rozhodnutie. A presne takéto nečakané rozhodnutia sú všeobecne v živote najlepšie.

Do tohto romantického mesta, ktoré je mimochodom výsledkom Štiavnického stratovulkánu (vysoký vrch sopečného pôvodu, tvorený striedaním sa vrstiev lávy a vulkanoklastických usadenín- Wikipedia) a zároveň je aj zapísané do svetového dedičstva UNESCO, sa jednoducho nedá nezamilovať. 

UBYTOVANIE

Pri výbere ubytovania sme sa celkom vybláznili. Na výber je nespočetné množstvo historických aj nehistorických hotelov či penziónov s kúskom minulosti. Nakoniec sme sa rozhodli pre trocha histórie a tradičnejšie ubytovanie, keď už sme mali byť v tej histórii ubytovaní. 

Hotel sme si našli už klasicky cez Booking.com za naozaj výhodnú cenu. Naša voľba padla na Farebné ubytovanie priamo v centre mesta s prístupným parkovacím miestom. Izba bola jednoduchá a predsa krásna. Pozostávla zo spálne a kúpeľne, pričom sme s ostatnými ubytovanými zdieľali spoločnú čistú kuchynku, v ktorej sme si tak či tak varili len my. Hotel sa totižto skladá z troch veľkých izieb a spoločnej miestnosti s kuchynkou a jedálňou.

V čase nášho pobytu bol s nami ubytovaný aj veľmi milý pár z Česka, ale skoro vôbec sme sa nevídali, keďže sme všetci mali svoje plány.

ČO SME NAVŠTÍVILI V BANSKEJ ŠTIAVNICI?

DEŇ PRVÝ

Keďže sme sa popri našej ceste rozhodli, že sa cestou do Banskej Štiavnice zastavíme aj v iných mestách, ako napríklad v Poprade či Banskej Bystrici, prvý deň nám vyšiel na prechádzku mestom. Týmto sme sa aspoň trocha zoznámili s mestom a poriadne sa porozhliadli po okolí.

"Botanická záhradabola založená po otvorení štúdia lesníctva, ktorého úlohou bolo naučiť študentov ako sa o lesy odborne starať. Od prvej polovice 19. storočia v Botanickej záhrade pre potreby lesníckej výučby vysádzali domáce aj cudzokrajné dreviny, z nich medzi najzaujímavejššie patria sekvojovce mamutie a céder." (banskastiavnica.travel)

V Botanickej záhrade by ste sa v priemere mali zdržať 20-40 minút, avšak aj všetko obdivujete ak aj my, počítajte, že sa tam zdržíte minimálne jednu hodinku. Hoci som čakala menej stromov a viac kvetov, aj tak to bol príjemný zážitok.

Na koniec druhého dňa sme ešte chceli vidieť slávny Instafriendly tajch s názvom Veľká Vodárenská, nachádzajúci sa uprostred lesa, čo nás celkom aj vydesilo, keďže sme tam šli okolo 19:30. Po prekonaní strachu nás čakalo milé prekvapenie v podobe azúrovo modrej vody s kúpajúcimi sa deťmi a milými opekajúcimi turistami.

DEŇ TRETÍ

Tretí deň patril len a len Banskej Štiavnici.

Naša prvá zastávka bola už všetkým známa Banka lásky nachádzajúca sa v rodnom dome Sládkovičovej Maríny. Myslím, že báseň Andreja Sládkoviča Marína ani nemusím spomínať. Šikovným ťahom je ich láska zakorenená práve v tomto rodnom meste.

Banka lásky by mala byť prvá na vašom zozname, čo podniknúť v Banskej Štiavnici. Ja a myslím, že aj Filip, sme si tento moment nesmierne užili a určite budeme mať na čo spomínať. Najmä keď sme boli svedkami nádherného gesta, práve medzi ľúbostnými schránkami, už mladých snúbencov.

No a keď už spomínam ľúbostné schránky, vedeli ste, že si v jedinej Banke lásky nie len na Slovensku, ale na celom svete môžete zakúpiť vlastnú schránku lásky? Je to úžasný darček pre zaľúbených, priateľov či rodinu.

Pôvodne sme si chceli zakúpiť aj kladku, ktorú by sme zavesili na lavičku lásky priamo pred Bankou lásky, avšak zistili sme smutnú správu. Túto lavičku museli spred budovi odstrániť, no všetky predtým povesené kladky ostali pekne symbolicky uskladnené priamo v múre budovi.

Po výbornom obede sme navštivili aj Starý zámok a galériu Jozefa Kollára. Ak by ste mali záujem navštíviť tento zámok, jednoznačne vám odporúčam isť tam v čase o 10:00 a 14:00, kedy sú uskutočnené prehliadky so sprievodcom. Takto si to užijete omnoho viac, než sa len pozerať na históriu a pomaly nevedieť čo to všetko je.

Nový zámok a kalváriu sme už bohužiaľ nestihli, ale ak budete v Banskej Štiavnici určite na ne nezabudnite.

GASTRONÓMIA

V Banskej Štiavnici môžte jesť skoro na každom rohu.

Ja s vami však budem zdieľať podniky, len ktoré sme navštívili.

Hneď v prvý večer sme zašli na drink (tie drinky boli skôr každý večer, ale vždy sme sa snažili vyskúšať nový podnik) k Archanjelovi, ktorý sa nachádzal hneď vedľa nášho hotela.

Následne sme vyskúšali Old Men's Cigar Club, kde mi spravili asi ten najlepší drink Hugo. Do toho všetkého ich priestory boli presne podľa môjho gusta.

Nesmiem zabudnúť ani na slávnu Divnú pani, v ktorej sme boli viackrát nie len na drink, ale samozrejme aj na chutnú kávu.

Keďže sme sa snažili pripravovať si jedlo na hoteli a zároveň tak ušetriť, na jedlo sme nechodili skoro vôbec. Avšak spravili sme si jeden deň, kedy sa zájdeme najesť ako "normálni ľudia na výlete".

Musím poznamenať, že lepšiu pizzu ako vo Svätej Barborke som ešte nejedla. Neviem vám to ani opísať. Jediné čo vám viem povedať je to, že som ju jedla extrémne pomaly, aby som si ju mohla vychutnávať čo najdlhšie.